Keď sa mladým minie víno života

Pápež František vyzýva starších, aby boli učiteľmi pokojného spôsobu života. Na prvom mieste nimi môžu byť v rodine. Tak, že ctia sviatostné manželstvo svojich detí a pozorne nechávajú dozrievať svoje vlastné.
Monika Jucková 21.07.2023
Keď sa mladým minie víno života

Buďme príkladom v dozrievaní lásky pre naše deti. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com

Na nadviazanie medzigeneračného dialógu v duchu Márie, ktorá sa ponáhľala navštíviť staršiu Alžbetu, si musíme všimnúť, že vzťahy mladí manželia verzus rodičia (starí manželia) sú dlhodobo – dá sa povedať historicky – v kríze.

Rodičia mladých manželov totiž často nerešpektujú sviatosť manželstva – v dobrej vôli ju zatieňujú svojím „rodičovstvom“ – naďalej prikazujú a zakazujú.

A hoci si vážia Eucharistiu, kňazstvo či krst, sviatosť manželstva vlastných detí akoby vnímali len hmlisto. Slobodu mladých a sviatosť, ktorú si navzájom udelili, si však treba ctiť rovnako ako iné sviatosti. Jednota mladých manželov je dar pre vnúčatá a ďalšie generácie, nesmie sa narúšať.

NASTAVME UCHO PÁNOVI

Pápež František dal na záver festivalu rodín v Ríme novú nádej svetu prostredníctvom rodín: „Drahí priatelia, každá z vašich rodín má vo svete poslanie, ktoré má plniť, svedectvo, ktoré má vydávať.

Najmä my pokrstení sme povolaní byť ‚posolstvom, ktoré Duch Svätý čerpá z bohatstva Ježiša Krista a darúva jeho ľudu‘ (Gaudete et exsultate, 21). Preto navrhujem, aby ste sa opýtali sami seba: Aké slovo chce Pán povedať naším životom ľuďom, ktorých stretávame? Aký krok navyše žiada dnes od našej rodiny? Od mojej rodiny?

Toto si potrebuje povedať každý z nás. Nastavte mu ucho. Dajte sa ním premeniť, aby ste aj vy mohli premeniť svet a urobiť ho domovom pre toho, kto potrebuje byť prijatý, pre toho, kto sa potrebuje stretnúť s Kristom a cítiť sa milovaný.“

MUŽ OPUSTÍ...

Neostávajme preto sebcami, nechcime deti len pre seba. Nepatria nám. Patria Bohu a máme ich zverené. Zamyslime sa nad dôležitou vetou z Knihy Genezis, ktorú Ježiš zopakoval: „Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja jedným telom“ (Mt 19, 5).

Muž opustí… znamená, že manželia majú komunikovať a riešiť svoj spoločný život sami, bez zásahov a príkazov rodičov a inej rodiny či kamarátov. Ježiš prítomný vo sviatosti manželov tvorí niečo nové. Špecifickú jednotu pre silu manželstva, rodiny. Posvätný zväzok tvorený jednotou manželov.

Nie je to súťaž, ale spolupráca, pri ktorej všetci nadovšetko podporujú jednotu manželov. Preto fandenie jednej či druhej rodiny „svojmu“ dieťaťu nie je na mieste. Fandime ich jednote, nerozbíjajme ju svojimi presvedčeniami. Budovaním jednoty manželia dozrievajú v láske. Láska buduje rodinu.

PRIPÚTA SA...

Priľne. Nájde skrytý poklad. Úplne blízky vzťah ako Adam, keď prvýkrát chytil za ruku Evu – tak, ako mu jej ruku podal Boh. Iskra lásky zvanej eros. Niektorí si tento pojem mýlia so sexusom, ale eros je láska ktorá priťahuje, už len prítomnosť osoby a jej blízkosť stačí: Moje srdce sa pripútalo k tvojmu.

Pripútať sa je aj filia – láska priateľská. Najlepší priateľ, najlepšia priateľka. Ak v manželstve chýba táto láska, chýbajú aj spoločné záujmy, čas trávený vo dvojici, prichádza odcudzenie, nezáujem alebo obrátenie prehnaného záujmu na dieťa, ktoré tým trpí...

MÚDRI STARCI

Ak priateľská láska starým rodičom chýba, nemusia pochopiť vzťah mladých. Alebo sa prehnane venujú svojmu ženatému/vydatému dieťaťu, lebo si nepestujú lásku k svojmu manželovi, manželke...

Ale byť „múdrymi starcami“, ktorí sú pre deti príklad, vedia ich pochopiť, povzbudiť a ukázať im, ako dozrievať v láske, to znamená pestovať si vlastný vzťah, vlastnú sviatosť manželstva. Múdri starci sú optimistickí, lebo poznajú a zažívajú Božiu prítomnosť v živote.

Nezatvárajú oči pred blížnym, nezatvárajú sa do seba vo svojej bolesti zo starnutia. Ako staršie osoby môžu byť nervóznejší, všeličo ich bolí, bojujú s negativizmom...

Ale takáto je cesta svätosti – namiesto frflania prejavovať lásku svojej partnerke/svojmu partnerovi a zostávať tak nádejou pre deti, vnúčatá, pre svet. Zmena v spoločnosti sa začína v našich domovoch.

DOZRIEVANIE LÁSKY

Lepšie býva to, čo ešte nenastalo – víno dozreté časom. Upozorňujú čilskí biskupi spomínaní v Amoris laetitia (AL, 135). „Neexistujú dokonalé rodiny, ktoré nám predkladá konzumná, zavádzajúca reklama. V nich neplynú roky, neexistujú choroby, bolesť a smrť...

Zdravšie je realisticky prijať obmedzenia, ťažkosti a nedokonalosti, počúvať výzvu na spoločný rast, na dozrievanie v láske a kultivovanie pevnosti zväzku, nech sa stane čokoľvek.“ Učíme sa prijímať obmedzenia vlastné aj toho druhého, choroby a starnutie.

Táto cesta vedie k užívaniu si manželskej blízkosti, radosti z maličkostí, nadchnutia z drobností, schopnosti zasmiať sa sám na sebe. A ukázať svetu, ako sa tešiť zo života. Mať „otvorené dvere“ v každej chvíli pre všetkých, podobne ako svätí manželia Quattrocchiovci.

Svätosť sa nežije pre seba, ale pre druhých. Buďme príkladom v dozrievaní lásky – pre naše deti. Nie kritikou a rozkazmi, ako si to majú v manželstve zariadiť a riešiť. Nie v neprijatí ich rozhodnutí.

Nie v súboji s nevestou, zaťom o priazeň nášho dieťaťa. Ak vo svojom sebectve rozbíjame ich vzťah, narúšame ich jednotu, ideme proti Bohu! Veď Ježiš to povedal o manželstve jasne: „Čo teda Boh spojil, človek nech nerozlučuje“ (Mt 19, 6).

TRI DÔLEŽITÉ SLOVÁ

Pri spolužití v rodinách sú dôležité tri slová, o ktorých často hovorí Svätý Otec František: „Dovolíš, ďakujem, prepáč.

Tri kľúčové slová! Keď v rodine ľudia nie sú dotieraví a vedia požiadať o dovolenie; keď nie sú egoisti a učia sa povedať ďakujem a keď si človek v rodine všimne, že urobil niečo zlé a požiada o prepáčenie – v takej rodine je pokoj a radosť.

Nebuďme skúpi na používanie týchto slov, prejavme štedrosť pri ich každodennom opakovaní, pretože niektoré tichá sú ťaživé – občas aj v rodine, medzi mužom a ženou, medzi rodičmi a deťmi, medzi súrodencami“ (Amoris laetitia, 133).

INŠPIRATÍVNY HYMNUS

Manželia, aj keď sú na seba nahnevaní, sú stále schopní robiť malé skutky lásky bez toho, že by si to uvedomili – sú na ne zvyknutí. A aby sme sa cez skutky lásky ešte viac priblížili k Božej láske agapé, ktorá miluje nezištne, svätý Pavol napísal hymnus (1 Kor 13, 4 – 7).

Krásnu inšpiráciu pre dobré vzťahy medzi generáciami manželov, medzi „mladými“ a „starými“ manželmi, deťmi, vnúčatami... Láska je trpezlivá, preto chápem tvoje slabosti, nedám sa vytočiť tvojou nedokonalou pomocou, namiesto kritiky pridám úsmev a dorobím všetko podľa svojich predstáv.

Láska je dobrotivá, preto aj keď mi povieš tvrdé slovo, odpoviem ti drobným prejavom lásky. Nezávidí, že môžeš spať, oddychovať, zabávať sa dlhšie ako ja, z lásky ti to doprajem. Nevypína sa, aj keď mi niečo ide lepšie, mám na to papiere i prax, pochválim teba, lebo si môj milovaný (milovaná).

Nevystatuje sa, lebo to, čo sa mi podarilo, je spoločný úspech nás oboch. Nie je nehanebná, keď ma kritizuješ na verejnosti alebo pred deťmi, dávam lásku vyššie ako škaredú odpoveď a obrátim situáciu na žart či na niečo pozitívne. Nie je sebecká, preto sa o to, čo mám najradšej, delím s tebou.

Nerozčuľuje sa, takže z lásky zastavím hádku, navrhnem spoločnú modlitbu a potom dobrú večeru mimo domu s príjemným rozhovorom. Nemyslí na zlé, preto si nedomýšľam a v pokoji počkám na čas vysvetlenia a pochopenia.

Neteší sa z neprávosti, lebo sa nemôžem tešiť zo zla. Ale raduje sa z pravdy, veď úprimnosť je základ môjho vzťahu ku tebe. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa – že v láske zostarneme. Všetko vydrží.

SUCHOTY ŽIVOTA

Pápež František zdôrazňuje dôležitosť starých ľudí a dôležitosť ich prijatia mládežou. Aby mali v rodine svoje miesto. Pretože ich modlitby sú nádejou pre rodiny, z ktorých táto nádej vychádza do celého sveta. Žime Kánu Galilejskú pre mladých, ktorým sa minulo víno.

Ktorí stratili motiváciu, silu bojovať, chuť tešiť sa zo života a žiť pre druhých. Sklamaní, znechutení, vyžití, bez vína kreatívnosti. Prijmime ich takých, akí sú, a namiesto vzdychania „tá dnešná mládež“ premieňajme suchoty ich života na kvalitné víno Božej prítomnosti, modlitby a lásky.

Pri hlbšom zamyslení vidíme, že Boh stál pri nás a pri našich deťoch po celý život. Hovorme ďalším generáciám o tom, že aj teraz sa modlíme s dôverou, lebo Boh nás nikdy nenechal samých.

„Vy všetci, manželské páry, ste pri vytváraní rodiny s Kristovou milosťou urobili odvážne rozhodnutie: nevyužívať slobodu pre seba samých, ale milovať ľudí, ktorých Boh postavil po vašom boku,“ povedal Svätý Otec pred rokom na svetovom stretnutí rodín.

„Namiesto toho, aby ste žili ako ostrovy, dali ste sa do vzájomnej služby. Takto sa žije sloboda v rodine!“ Rodina je miestom stretnutia, vychádzania zo seba samých, aby sme prijali druhého a boli mu nablízku. „Rodina je prvé miesto, kde sa učíme milovať. Na toto nikdy nezabudnime: rodina je prvé miesto, kde sa učíme milovať.“