Kresťan a klimatická zmena

Za svoj život, za svoje skutky a zanedbanie dobrého budeme pred Bohom skladať účty. Aj za to, ako sme využili, respektíve zneužili Božie dary. Jedným z nich je aj príroda, životné prostredie.

Pápežský kazateľ Raniero Cantalamessa v jednej svojej homílii uviedol: „Ako je Boh dominus (pán) človeka, tak má byť človek dominus (pán) zvyšku stvorenstva. Teda má byť zaň zodpovedný a má ho opatrovať.

Veľmi dobre to vyjadruje Štvrtá eucharistická modlitba: Človeka si stvoril na svoj obraz a dal si mu na starosť celý svet, aby vládol nad všetkým tvorstvom a slúžil iba tebe, svojmu Stvoriteľovi. Človek nie je absolútnym pánom nad ostatným stvorenstvom; musí si zodpovedne uvedomovať, čo dostal.“

PROROCKÁ ÚLOHA CIRKVI

Byť prorockým hlasom spoločnosti znamená, že biskupi a kňazi musia mať odvahu poukázať na hriech a volať k obráteniu, ako to robil Ježiš. Existujú spoločenské hriechy, ktoré treba pomenovať, a následne povzbudiť do zmeny a nápravy. Toto je tiež prorocká úloha Cirkvi.

A napokon je tu množstvo protichodných názorov, ktoré sa šíria internetom. Zdá sa, že charakteristikou našej doby je polarizácia, vytváranie znepriatelených táborov. Deje sa to aj v súvislosti s klimatickou zmenou.

Jedni ju popierajú, iní podceňujú, ďalší preceňujú. Najväčšia názorová priepasť je v otázke možných riešení problému. Preto ako kňaz a vyštudovaný klimatológ cítim potrebu pomôcť katolíkom zorientovať sa v spleti rozličných mienok, ktoré kolujú vo verejnom priestore.

LAUDATO SI’

Svätý Otec František v roku 2015 zverejnil encykliku Laudato si’ o starostlivosti o náš spoločný domov. Od toho istého roku Cirkev spolu s pravoslávnymi bratmi slávi 1. septembra Svetový deň modlitieb za ochranu stvorenstva, ku ktorému pápež zverejňuje príležitostné posolstvo.

V encyklike píše: „Klíma je spoločným dobrom všetkých a pre všetkých. Existuje konzistentný vedecký konsenzus, ktorý hovorí, že prežívame znepokojujúce otepľovanie klimatického systému. Za posledné desaťročia bolo otepľovanie sprevádzané neustálym zvyšovaním hladiny morí a okrem toho je ťažké nedávať ho do súvislosti so zvyšovaním počtu extrémnych meteorologických javov“ (LS 23).

A ďalej: „Technológia založená na fosílnych, veľmi znečisťujúcich palivách – najmä na uhlí, ale aj na rope a v menšej miere na zemnom plyne – musí byť postupne a bez meškania nahradená“ (LS 165).

Okrem toho pápež František nabáda: „Čo sa týka klimatických zmien, pokrok je žalostne skromný. Znižovanie objemu skleníkových plynov si vyžaduje poctivosť, odvahu a zodpovednosť najmä zo strany najmocnejších a najviac znečisťujúcich krajín“ (LS 169).

A tiež: „Musia sa rozvíjať menej znečisťujúce formy výroby energie, ale na to potrebujú (chudobné krajiny) počítať s pomocou krajín, ktoré sa značne rozvinuli za cenu aktuálneho znečistenia planéty“ (LS 172).

POSOLSTVÁ

V doposiaľ publikovaných posolstvách na Svetový deň modlitieb za ochranu stvorenstva sa tri razy objavuje téma klimatickej zmeny.

V posolstve pápeža Františka z 1. septembra 2016 nájdeme tieto slová: „Planéta sa naďalej otepľuje, sčasti vinou ľudskej činnosti. To spôsobuje suchá, záplavy, požiare a extrémne, čoraz závažnejšie meteorologické udalosti. Chudobní sveta, hoci sú menej zodpovední za klimatické zmeny, sú väčšmi zraniteľní a už zakúšajú ich dôsledky.“

A pápež pokračuje v roku 2019: „Egoizmus a ziskuchtivosť (človeka) spravili zo stvorenstva dejisko rivality a konfliktov. Takto sa dostalo do ohrozenia samotné životné prostredie.

Úpadok sa za posledné desaťročia ešte prehĺbil: neustále znečisťovanie, nepretržité používanie fosílneho paliva, intenzívne poľnohospodárstvo, odlesňovanie, to všetko zvyšuje globálnu teplotu na alarmujúci stupeň.“

Podľa Svätého Otca sme vytvorili nebezpečnú klimatickú situáciu, ktorá vážne ohrozuje prírodu a život vrátane nášho.

„Toto je čas, aby sme sa zamysleli nad naším spôsobom života a nad tým, aké neuvážené a škodlivé sú naše denné rozhodnutia ohľadom stravy, spotreby, cestovania, využívania vody, energie. V mnohých si počíname ako páni stvorenstva. Rozhodnime sa pre zmenu, pre prijatie jednoduchšieho a ohľaduplnejšieho štýlu života!“

V posolstve z roku 2020 pripomína: „Neustále požiadavky na rast a nekonečný kolobeh produkcie a konzumu vyčerpávajú prostredie. Klčujú sa lesy, pôda je narušená, polia miznú, púšte sa rozširujú, moria sa stávajú kyslými a búrky čoraz intenzívnejšími: stvorenie vzdychá! Obnova klimatickej rovnováhy je extrémne dôležitá od chvíle, keď sa nachádzame v ohrození. Míňa sa nám čas, ako nám pripomínajú naše deti a mladí.“

 Z predchádzajúcich citácií vyplýva, že o globálnom otepľovaní pápež nepochybuje, vníma ho ako vážny problém a vyzýva zodpovedných, aby konali. Riešenie vidí v znížení objemu vypúšťaných skleníkových plynov do ovzdušia, konkrétne nahradením fosílnych (to znamená na báze uhlíka) palív pri výrobe energie.

Nepíše už, čím ich nahradiť, iba všeobecne hovorí o „menej znečisťujúcich formách“ alebo „čistejších formách získavania energie“.

V otázke príčin otepľovania pápež tvrdí, že človek svojou činnosťou tento jav „sčasti“ zhoršuje. Pripúšťa aj iné príčiny: „Je pravda, že existujú aj iné faktory (ako sopečná činnosť, zmeny obežnej dráhy a zemskej osi, solárny cyklus), ale mnohé vedecké štúdie naznačujú, že väčšia časť globálneho otepľovania za posledné desaťročia je spôsobená veľkou koncentráciou skleníkových plynov, vznikajúcich najmä v dôsledku ľudskej činnosti“ (LS 23).

AKO TO TEDA JE?

Teploty od 90. rokov minulého storočia nespochybniteľne stúpajú. Vplyv človeka na globálne otepľovanie je rovnako nespochybniteľný. Od začiatku priemyselnej revolúcie (18. storočie) z dôvodu ekonomickej aktivity človeka jednoznačne vzrástli emisie skleníkových plynov.

Ale nevieme presne vyčísliť, aký veľký je tento vplyv. Nedá sa urobiť experiment „zem bez ľudstva“, to znamená, aké by to bolo, keby tu nebol človek.

Môžeme sa iba obmedziť na konštatovanie, že človek prispieva ku globálnemu otepľovaniu významným spôsobom, pretože produkuje skleníkové plyny a tie ohrievajú prízemnú vrstvu atmosféry.

ADAPTÁCIA, INOVÁCIA

Najväčší kameň úrazu spôsobuje otázka, čo s tým. Svätý Otec vyzýva na väčšiu úctu k prírodným zdrojom, na pomoc pre chudobných, na znižovanie emisií skleníkových plynov a celosvetové uskromnenie sa.

Keby sa však tí, ktorí si prečítajú tento článok, rozhodli znížiť osobnú spotrebu a uskromniť sa, bolo by to zanedbateľné, zem by to nepocítila. Mohli by sme mať akurát dobrý pocit. Keby sa tak na základe výzvy Svätého Otca rozhodli všetci katolíci na svete, stále by to bolo zanedbateľné.

Dokonca i keby sa uskromnili všetci ľudia na svete, bolo by to málo platné. A to neskúmame, ako by takéto globálne uskromňovanie ovplyvnilo svetovú ekonomiku. No máme aj ďalšie možnosti, ako problém riešiť. Jednou z nich je postupne sa prispôsobovať klimatickej zmene, adaptovať sa.

Ďalšou sú inovácie pri získavaní energie. Keď tieto tri prístupy vhodne skĺbime, máme šancu uspieť. A my kresťania buďme príkladom. Boh nás obdaroval rozumom a chce, aby sme ho používali. Dal nám schopnosť tvoriť, vymýšľať nové veci, prispôsobovať sa aj voľačo vydržať.

A predovšetkým, samozrejme, pomáhať si a držať spolu. Len tak budeme schopní zvládnuť klimatickú krízu bez klimatickej úzkosti, na ktorú určite nie je dôvod.