Majme otvorené duchovné oči a uši

Prázdninový čas nesmie zostať nenaplnený, pretože sa dostaví nuda, a ako je známe, tá je matkou všetkých nerestí. Don Bosco sa vyjadril, že najviac chlapcov mu zobrali prázdniny.

Roztopašne sa ponorili do života a už sa k nemu do oratória nevrátili. Prázdniny však neoslobodzujú od ostatných povinností.

Niektorí si totiž myslia, že sa môžu „vyprázdniť“ aj z náboženských povinností. Preto sa nemodlia ani nechodia do kostola...

Skúste si predstaviť, že by si Pán Boh urobil prázdniny a prestal by sa o nás zaujímať hoci len jednu minútu. T

o by bol chaos! Čo teda robiť, aby naše prázdninové dni neostali skutočne prázdne? Aby sme si na dovolenke nedovoľovali všetko?

MAŤ OTVORENÉ OČI

Na prvý pohľad sa návrh „mať otvorené oči“ zdá čudný, no človek naozaj niekedy „čumí“, ale nevidí. Vidieť a preniknúť do podstaty, v tom je rozdiel.

A mať „duchovný zrak“, to sa dnes u ľudí len tak nevidí. Dovoľte preto malé vyšetrenie vášho duchovného zraku: Čo vidíte, keď sa pozeráte na kopce? Čo vidíte, keď sa pozriete na človeka? Čo vidíte, keď dostanete pomaranč? Čo vidíte, keď idete jesť maliny? Čo vidíte, keď nájdete dubák?

Okrem fyzickej reality by ste mali vidieť aj toto: Za kopcami silu, „umeleckú kreativitu“ i cit pre krásu Stvoriteľa. V človekovi prítomnosť Pána Ježiša. Za pomarančom dobrotu toho, ktorý ho dáva.

Za malinami, ako to tu Pán nastavil, aby nás občerstvil. Za dubákom, aký výmyselník je nebeský Otec.

A že je to tu všetko pre nás, lebo nás veľmi ľúbi. Nuž, aký je teda váš duchovný zrak? Ste slepí alebo máte „aspoň“ štrnástky duchovných dioptrií?

ČÍM SA DÁ VIDIEŤ

Samozrejme, očami. Nimi sa dá vidieť hmotná realita. Rozumom sa dá nakuknúť do vecí. Duchom sa dá vidieť „za veci“ – čo tá vec „nesie“, čo je na nej „nalepené“, akú atmosféru prináša...

Ale sú tu aj ďalšie optické prostriedky. Vierou sa dá vidieť, ako to tu všetko Pán Boh pospájal, zariadil, pre nás pripravil, dal do súvisu. Vierou sa dá vidieť, ako je nastavený tento svet.

Nádejou zbadáš, že všetko tu má zmysel, že všetko smeruje k radosti a skončí vo večnej, nepretržitej, maximálnej radosti.

A napokon láskou uvidíš, koľko dobra je vo všetkom, vysleduješ Božiu dobrotu a že to tu pre nás urobil z lásky. Ak sa dobre poobzeráš okolo seba, zistíš, že na nás vôbec nešetril...

Takže čo „vidíš“? Len farby, tvary, chute, zvuky, zisk, ako ti to či ono urobí telesne dobre, prinesie rozkoš? Máš iba „plošné“ videnie veci a sveta? Chýba ti 3D rozmer? Potrebuješ ísť k duchovnému očnému lekárovi?

VIDIEŤ CELÚ REALITU

Čo teda urobiť, ak to všetko človek nevidí? Má nájsť príčinu, „brvno“ v oku. Zistiť, ako je vnútorne nastavený, aké okuliare má nasadené – alebo aké mu niekto nasadil, na čo je v živote sústredený...

Má zistiť, či mu telo a príjemnosti sršiace z neho nezacláňajú pravú realitu. Či mu jeho telesná žiadostivosť neničí všetko duchovné, teda komplexné videnie!

Ale či to nie je volanie do púšte ľudských sŕdc dnešnej doby? Aj za čias Pána Ježiša takí boli a Pán im odkázal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“ (Mk 4, 9).

Máme prázdniny, prečistime si teda oči i uši. Cvičme sa vo „videní vierou“ – že to tu má zmysel. Vo „videní nádejou“ si cvičme videnie krásy a radosti vo veciach a situáciách.

A cvičme sa tiež vo „videní láskou“ – koľko dobra je okolo nás. Každý cvik má isté fázy. Aj pri tomto duchovnom cvičení by sa našli: ide o objavovanie tajomstva, prebudenie úžasu, nastolenie obdivu i ďakovanie, ktoré prebúdza lásku.

A k tomu je potrebné nastavenie svojho vnútra na základný postoj: mať v srdci ticho, pokoj, uvoľnenie, odovzdanie, radosť a lásku. Skúsite tak privítať slnko?

MILOVAŤ JEHO SRDCOM

Mystici nám odporúčajú: „Pozeraj sa na život Božími očami.“ O čo by išlo? O snahu vidieť lásku a Pánovu dokonalosť naokolo. Ale skúste aj milovať jeho srdcom...

Boh túži po zjednotení sŕdc – nášho a jeho, no vidí, ako mnohí strácajú čas, ako sa zastavujú pri malicherných veciach, ako si lebedia v príjemnosti a nejdú k nemu.

Ak sa vám tie malichernosti podarí zahodiť za chrbát, blížite sa k nemu... Cítite čoraz väčší pokoj, uvoľnenie, radosť, až s ním spočiniete a zistíte, že Boh je veľmi jednoduchý, že je láska a to najlepšie dobro, aké ste stretli.

Spytovaním svedomia zistíte, ako ste od neho ďaleko a či strácate čas. Žiaľ, dnes mnohí zostali pri „ďobkaní“ do mobilu...

ŠTUCHANCE OD ŽIVOTA

Život nám prináša veľmi veľa správ o Bohu, ale my to často nevidíme. Nevieme dešifrovať jeho „sväté flirtovanie“, jeho láskavé štuchance.

Myseľ príliš udržujeme v prepojení na matériu, máme ju v materiálnych koľajniciach. Svojho ducha potrebujeme uvoľniť a naladiť na Božiu frekvenciu. Aby sa v nás dala prebudiť schopnosť „zacítiť Ženícha“, musíme byť schopní obdivu, schopní čudovať sa.

Deti to vedia, a preto sú také šťastné. „Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva“ (Mt 18, 3).

Skutočne. Keď chcete niečo krásne zažiť, musíte „scitlivieť“ na tajomstvo, úžas, obdiv, vďaku... Život nás chce pritiahnuť k Bohu prostredníctvom tajomstva, vtiahnuť nás do inej dimenzie.

Keď potom skúmame, čo je za tým, objavíme niekoho krásneho, múdreho, dobrého. Objavíme Pána Boha, ktorý je v našej realite a dopĺňa ju o duchovný rozmer.

ČO S TOĽKÝM ČASOM

Vydajte sa na ponúkaný experiment. Azda aj nasledujúce rady vám pomôžu krásne prežiť prázdninový čas:

1. Ktoré veľké akcie vás cez prázdniny čakajú? (dovolenka, púť, pobyt doma, návšteva starej mamy, hrebeňovka...)

2. Zapíšte si ich do kalendára, a to v časovej postupnosti, ako nasledujú. Získate tak prehľad a nebudete mať zmätok.

3. Naprogramujte si bežný prázdninový deň, a to najmä duchovný život v ňom – modlitby ráno, cez deň, večer, svätú omšu, ruženec.

4. Pri plánovaní dňa sa odporúča postupovať podľa osvedčených kritérií: najprv sa robí, čo je nutné, potom to, čo je dôležité, a až nakoniec to, čo je zábavné.

5. Pozor na zlých kamarátov. Sú tu ľudia, ktorí chcú zarobiť na nešťastí druhých – napríklad obchodujú so smrťou – drogami. Pozor na výzvu: Neboj sa, skús to len raz!

6. Aj keď sa nevyučuje v škole, mnohí ľudia sa učia napríklad cudzie jazyky, hrať na gitare, variť, fotografovať, niečo „montovať“...

7. Ak plánujete dovolenku, nezabudnite si dopredu zistiť, kedy tam majú sväté omše v nedeľu a v prikázaný sviatok. A nestačí to len zistiť, ale treba na ňu aj ísť. Prikázaný sviatok počas prázdnin je 15. augusta – Nanebovzatie Panny Márie. Sobotná večerná omša býva s platnosťou na nedeľu.

8. Dobrá kniha dokáže človeka povzbudiť, priviesť bližšie k Bohu, oduševniť, naplniť krásnymi myšlienkami. Ak ste mávli rukou, nech je Sväté písmo vaším sprievodcom. Unesiete ho aj v horách.

9. Nezabudnite si aktívne oddýchnuť. Zopár vhodných tipov vám môže spestriť prázdninový „repertoár“: púte, duchovné cvičenia, hudobné festivaly, návšteva hradov, hrebeňové túry, športové turnaje, splavy riek... Aktivít je veľa. Stačí „pohnúť kostrou“.

10. Asi aj stačí, lebo ani sa nenazdáme a už je tu prvý september...

ZA VŠETKÝM HĽADAJ BOHA

Istý turista sedel na kopci a obdivoval krásu hôr. „To je ale krása,“ povedal. Potom vstal a išiel naháňať ďalšiu krásu. Neďaleko sedel iný turista, i on si povzdychol: „Ach, to je ale krásne,“ no dodal, „ďakujem ti, nebeský Otče, že si to pre nás stvoril...“

A zotrval v tejto vďake dlhší čas. Môžeš cestovať krížom-krážom po svete, vidieť krásne veci, nadchýnať sa dokonalosťou prírody, ale ak za tým nevidíš dobrotu Boha Otca, tvoje srdce bude nespokojné, lebo nespočinulo v ňom, v Pánovi.

Vidieť Pána, ďakovať mu za krásu, cítiť, ako ma ľúbi, cítiť sa ako v jeho dome, to je zmysel nášho putovania po tomto svete. Prajem vám, aby ste k tomu dospeli.