Mučeníctvo je najvyšším svedectvom o viere a Kristovi

„Ak by som sa jedného dňa – ktovie, možno to bude už dnes – stal obeťou terorizmu, ktorý je v Alžírsku očividne namierený proti všetkým cudzincom, želám si, aby moje spoločenstvo, moja Cirkev i moja rodina mysleli na to, že som celý život odovzdal Bohu a tejto krajine,“ napísal v roku 1994 v svojom testamente prior trapistického kláštora v Tibhirine Christian de Chergé, ktorý dva roky nato zomrel mučeníckou smrťou. 

Prípady násilnej smrti, aké sme zažili v deväťdesiatych rokoch minulého storočia v Alžírsku, ale aj v iných krajinách v 20. a 21. storočí, nám vyrážajú dych azda ešte viac ako hrdinská obeta života za Krista v stredoveku či ranom kresťanstve. Ide o našich súčasníkov, o ľudí, ktorých vďaka globálnemu a digitálnemu svetu poznáme, niekedy – ako napríklad v prípade brata Rogera z Taizé – sme sa s nimi stretli aj osobne. 

Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi je „mučeníctvo najvyššie svedectvo o pravde viery; označuje svedectvo, ktoré siaha až po smrť“ (2473). Grécke slovo martyrios znamená svedok a nazýva sa ním osoba, ktorá zomrela pre svoju vieru alebo ideu.

No zaujímavá je aj etymológia slova mučeník v slovenčine. Podľa Stručného etymologického slovníka je odvodené od slov múka a muka, pričom sa odvoláva na význam „drvenia“. Mučeník je teda ten, kto sa nechá rozdrviť, zomlieť pre Krista; človek, ktorého trápia, drvia až na smrť. Tak to potvrdzuje i sv. Ignác Antiochijský v svojom známom liste Rimanom: „Som Božou pšenicou, nech ma teda rozomelú zuby divej zveri, aby som sa stal čistým Kristovým chlebom.“

 

Mučeníctvo spája kresťanov 

„Mučeníctvo nás spája so všetkými veriacimi v Krista, tak na Východe, ako aj na Západe, s ktorými ešte stále očakávame plné cirkevné spoločenstvo,“ vysvetlil ďalší rozmer mučeníctva sv. Ján Pavol II., ktorý si mučeníkov pre ich svedectvo mimoriadne ctil.

Práve on zveril v roku 1993 Spoločenstvu sv. Egídia duchovnú správu Baziliky sv. Bartolomeja na Tiberskom ostrove v Ríme, kde sa nachádza pamätník novým mučeníkom 20. a 21. storočia. Pri jednotlivých bočných oltároch baziliky sa nachádzajú dokumenty a spomienkové predmety na kresťanov, ktorí zomreli v období nacizmu a komunizmu, ale aj na mučeníkov podľa jednotlivých kontinentov. 

Za oltárom je umiestnená ikona nových mučeníkov a svedkov viery 20. a 21. storočia. Dominuje jej Kristus Kráľ, ku ktorému prichádzajú zástupy mučeníkov z Východu i zo Západu. Katolícki, evanjelickí i pravoslávni kresťania zjednotení v utrpení a modlitbe. Pod nimi sú znázornené rozličné výjavy utrpenia kresťanov v 20. storočí, ako napríklad genocída Arménov v Turecku na začiatku 20. storočia. 

Napriek technickému pokroku a obrovským poznatkom, ktoré ľudstvo má, dodnes nezmizlo z nášho sveta utrpenie ani násilie. Mnohých ľudí to znepokojuje a pýtajú sa prečo. Dožadujú sa odpovede na otázku, ako to Boh môže dopustiť. Azda nikto nám nedokáže uspokojivo odpovedať, no jednou z odpovedí by mohlo byť presvedčenie, že každá generácia ľudstva, každá éra dejín takéto svedectvo potrebuje.

Aby sme sa zastavili a kládli otázky, aby sme sa vynorili z vlastného egoizmu a hľadali hlbší zmysel života, než je konzum. Aby sme pochopili, napríklad konkrétne u nás na Slovensku, ako sa máme dobre, v akej bezpečnej a bohatej krajine žijeme. 

Zostať alebo odísť? 

V Pôstnom období si od roku 1992 vždy 24. marca pripomíname Deň mučeníkov misií. Práve v tento deň v roku 1980 zomrel násilnou smrťou sansalvadorský arcibiskup Oscar Romero. Podobne ako mnohí mučeníci aj on tušil, že násilníci raz siahnu na jeho život, a hovoril: „Keď ma zabijú, budem vzkriesený v svojom ľude.“

Tu sa nám otvára ďalšia vážna téma. Mnohí kňazi a rehoľníci, ktorí žijú v nebezpečných oblastiach – ako to bolo napríklad v prípade mníchov z Tibhirine – si kladú naliehavé otázky: Odísť či zostať? Odcestovať alebo vytrvať? Ako čeliť ohrozeniu vlastného života? A akým spôsobom podať v takejto situácii svedectvo? Každý z nás si vyberá vlastnú cestu. Cirkev nás nevyzýva na to, aby sme svoj život vystavovali nebezpečenstvu smrti, ale na druhej strane si cení tých, čo zostávajú pri ľuďoch, ktorí im boli zverení. 

Takéto svedectvo vydávajú už dve desiatky rokov napríklad jezuiti v Južnom Sudáne, ktorí spolu s miestnymi ľuďmi prežívali krutosť občianskej vojny, radosť zo vzniku nového štátu i nepokoje, ktoré prinieslo posledné desaťročie. Na Slovensku nám je situácia v tejto skúšanej krajine o to bližšia, že v nej pod rukou vrahov zahynula slovenská misionárka Veronika Rácková SSpS, ktorá sa pre nás stáva príkladom svojou obetavosťou a vytrvalosťou. 

Obdobie Pôstu a Veľkej noci nám dáva priestor na to, aby sme sa dali inšpirovať životom mučeníkov. Skúsme si v tomto čase milosti, keď sme dostali ako bonus aj čas na stíšenie vďaka koronavírusu, prečítať aspoň jeden článok alebo knihu o niektorom z mučeníkov našich čias a hľadať v jeho osude inšpiráciu pre náš vlastný život.