Najkrajší výhľad na svete

P oložili sme si niekedy otázku: „Prečo cestujeme?“ Svet je veľký, krásny a na každom mieste v niečom jedinečný. Na mnohých miestach som sa stretol s nápisom: „Najkrajší výhľad na svete“, pričom je asi ťažko naozaj určiť, ktorý je ten naj.

Pán Boh dal každému človeku, každej krajine a miestu niečo pekné, originálne, jedinečné. Aby náš život nebol monotónny, práve objavovanie nového a konfrontácia s iným nám pomáhajú prežívať krásu života.

Všetko je stvorené na obraz Najsvätejšej Trojice, v ktorej tri božské osoby sa navzájom o všetko delia a obohacujú. To je láska. Tomu podlieha aj celé stvorenie, ktoré je tiež založené na láske, vzájomných vzťahoch a je pozvané, aby sa podelilo o svoju jedinečnosť a krásu. Platí to na úrovni vzťahov celej prírody aj ľudí medzi sebou.

CESTOVANIE V BIBLII

Dôvody cestovania môžu byť rôzne: poznávanie, obchodné záujmy, práca, putovanie, zvedavosť, oddych, splnenie úlohy, dobrodružstvo. Ak nazrieme do Biblie, tak jej veľkú časť tvorí cestovanie, či už ako putovanie, alebo presúvanie z jedného miesta na druhé.

Hneď na začiatku čítame, ako sa Adam a Eva vydávajú na cestu z raja; ďalej je to Abrahám, ktorý sa vydáva na cestu do neznámej krajiny; Jakubova rodina a jej cesty do Egypta; putovanie Izraela do prisľúbenej zeme a nájdeme aj mnoho ďalších ciest starozákonných postáv.

Pán Ježiš tiež chodil z mesta do mesta, aby ohlasoval Božie kráľovstvo; stretával ľudí, všímal si mestá, okolie a prírodu. Apoštoli sa po zoslaní Ducha Svätého vybrali do celého sveta ohlasovať evanjelium a vlastne až do svojej smrti boli všetci na cestách.

Príkladom je svätý Pavol, ktorý nám svoje cesty podrobne opísal vo svojich listoch. Samotná Cirkev už stáročia „kráča“ dejinami po celom svete a obohacuje ich svojou láskou a svätcami.

PRÍPRAVA NA CESTU

Prvá vec, ktorú musíme mať pri príprave na cestu jasnú, je jej cieľ a dôvod. Prostredníctvom mapy si vytvoríme plán, ako sa do cieľa dostať, čo chceme vidieť a navštíviť. Potom už len stačí sledovať značky či navigáciu.

Vďaka online svetu, v ktorom sa iní delia o svoje zážitky a skúsenosti, zistíme celkom podrobné detaily a získame cenné rady o tom, čo by sme mali spoznať a ako to nájsť.

Samozrejme, vždy niečo prekvapí, ale je užitočné urobiť si časový harmonogram, odhadnúť dĺžky trás a ciest, zistiť otváracie hodiny zariadení aj to, či nie sú nejaké štátne sviatky – kvôli voľným dňom a inému režimu života.

Určite sa tiež zamyslíme nad miestom, kde chceme spať, alebo nad tým, ako sa budeme stravovať. Cestu ovplyvňuje aj to, či cestujeme autom, alebo verejnou dopravou. Popritom nezabúdame ani na detaily ako zabezpečenie bytu, poistenie a kontakt na niekoho, ak by sa niečo stalo.

Potom sa už len pobalíme a vyrazíme na cestu. Je toho naozaj dosť, na čo je potrebné myslieť, pomaly „celá veda“. Ale ak nepodceníme prípravu, určite to neskôr počas cesty oceníme. Kvalitné cestovanie si vyžaduje kvalitnú prípravu, aby sme sa vyhli zbytočným stresom a strate vnútorného pokoja.

NAŠA ŽIVOTNÁ CESTA

Každý z nás je istým spôsobom na ceste. Nejde len o dovolenky či výlety a návštevy. Je tu aj iný rozmer nášho cestovania, a to cesta naším životom.

Môžeme si položiť otázky: „Ako vyzerá cestovanie mojím životom? Viem, kam a kadiaľ kráčam, nezabúdam na cieľ svojej cesty? Neblúdim a nemotám sa len tak po svete a pritom mi unikajú jeho krásne skutočnosti?

Tak, ako sme videli, že je potrebné pripraviť sa na cestovanie za oddychom a poznávaním, je potrebné byť pripravený a dobre prežívať naše pozemské cestovanie životom.

NESTRATIŤ SA

Cieľom nášho života je nebo. Boli sme stvorení nato, aby sme v ňom prebývali celú večnosť. Boh nám dal život a krstom sme s ním vstúpili do jedinečného vzťahu, ktorý bude trvať naveky.

Počas cestovania, a stáva sa to aj cestovaním životom, môžeme odbočiť z vytýčenej cesty a zájdeme na miesto, ktoré je síce krásne, ale zoberie nám čas určený na dosiahnutie cieľa. Okolo nás je vždy veľmi veľa pekných miest, nemôžeme ich však navštíviť všetky naraz.

Ak sa zastavíme pri jednom, nestihneme druhé, dokonca ani nemusíme doraziť do cieľa. To platí aj pre cestu nášho života. Nachádzame na nej mnoho príležitostí, ľudí, vecí a miest, ktoré nás môžu odpútať od konečného cieľa.

Nemusia to vôbec byť zlé veci, ale zabránia nám v ceste do neba, alebo ju veľmi spomalia. Preto je dôležité, aby sme si stále pripomínali cieľ našej cesty – nebo.

CESTOVANIE V BOŽEJ PRÍTOMNOSTI

Ak cestujeme krajinou, ako prvé nám udrú do očí vynímajúce sa veže kostolov. Nemajú však byť len kultúrne pamiatky, ale pripomenutie cieľa nášho života.

V nedeľu do nich prichádzame pravidelne, aby sme si pripomenuli, kam kráčame a ako máme kráčať – cestou nepodmienečnej lásky, ktorú nám Ježiš ukazuje pri slávení Eucharistie. Dobrý cestovateľ si preto aj počas dovolenky nájde čas ísť na svätú omšu, aj ak je v cudzine.

Môžeme si položiť otázku: Keď dorazíš na miesto dovolenky, otváracie hodiny ktorých zariadení zisťuješ ako prvé? Nákupné centrum, reštaurácia, kúpalisko, wellness... Verím, že na zozname je aj kostol.

Nevadí, že si v zahraničí a možno nerozumieš svätej omši – mimochodom, dnes sú aplikácie v mobiloch, kde ju môžeš sledovať vo svojom jazyku. Ísť na svätú omšu aj počas cestovania znamená nezabudnúť na cieľ svojej životnej cesty a byť ochotný stále prijímať lásku Boha v spoločenstve, v ktorom sa nachádzam.

Aj kresťania, s ktorými budem sláviť svätú omšu, mi majú čo povedať a moja prítomnosť je pre nich určite tiež povzbudením. Vstúpim do nových vzťahov s novými ľuďmi.

DAROVAŤ A BYŤ OBDAROVANÝ

Dovolenka či cestovanie nemajú byť momentmi, keď „všetko padá“ a netreba „nič riešiť“. Je umenie vedieť prežiť aj tieto okamihy inteligentne, aby sa stali časom nadobudnutia nových síl, poznatkov a vzťahov.

To je učenlivosť voči Duchu Svätému, istá predispozícia, ktorá nám umožní naplno prežiť každý okamih života. Nebeský Otec chce, aby sa aj tie najbežnejšie momenty nášho života pripodobňovali jeho Synovi a boli prežité v láske.

Každý človek a každá udalosť života nám niečo hovoria, otvárajú nám nové horizonty a môžeme sa z nich niečo naučiť. Zároveň sa aj my stávame pre každého človeka niekým, kto mu môže niečo odovzdať alebo ho niečo naučiť. Je to výzva žiť každý vzťah naplno a blízko. Práve to nám pomáha rásť.

Neexistuje žiadny neutrálny vzťah, každý viac či menej ovplyvňuje náš život. Toto je jeden z najkrajších momentov cestovania a dovolenky – dať sa obohatiť a byť obohatením.

SPRIEVODCA NA CESTE

Aby sa nám úspešne podarila akákoľvek cesta, vždy potrebujeme pomoc druhých. Či je to len zabezpečenie dopravy, ubytovania, stravy a rôznych ďalších služieb, vždy sme odkázaní na ostatných.

Krásne to opisuje už biblická Kniha Tobiáš, keď sa mladý Tobiáš stretáva s archanjelom Rafaelom a potom sa ním dáva sprevádzať na cestách. „Tobiáš išiel hľadať človeka, ktorý by šiel s ním do Médska a ktorý by poznal cestu. Tu videl pred sebou stáť anjela Rafaela, ale ani netušil, že je to Boží anjel. A povedal mu: ,Odkiaľ si, mladý muž?‘ On mu povedal: ,Som z tvojich bratov, synov Izraela, a prišiel som sem hľadať prácu.‘ Tobiáš pokračoval: ,Poznáš cestu, čo vedie do Médska?‘ On odpovedal: ,Áno, bol som tam niekoľko ráz a dobre poznám všetky cesty. Často som chodil do Médska a dostal som prístrešie u nášho brata Gabaela, ktorý býva v médskom Rages‘“ (Tob 5, 4 – 5).

Neplatí to len o cestovaní, ale aj o cestách nášho života. Mať niekoho, kto nás sprevádza a privedie do cieľa. A práve počas leta si môžeme položiť otázku, kto je sprievodcom nášho života.

Odkiaľ čerpáme inšpirácie, postoje, rady a kto sú vzory môjho života? Koho modely správania napodobňujeme, obdivujeme a žijeme v našich životoch?

Pre mnohých to je bulvár, pre ďalších politické debaty či nekonečné čítanie komentárov na sociálnych sieťach, kde sa všetci vedia kompetentne vyjadriť ku všetkému.

Pre kresťana by však na ceste života malo mať hlavné slovo Sväté písmo a tiež životy svätcov či hlas pápeža Františka, ktorý nám v dnešných časoch ukazuje cestu do cieľa. Nestačí sa na neho len odvolávať, ale treba čítať a uvádzať jeho myšlienky, pohľady na Cirkev a súčasný svet do praxe.