Poznávame kult svätého Jakuba v biblických súvislostiach

Pri pozornom čítaní Svätého písma prídeme k zisteniu, že novozákonné texty uvádzajú viaceré postavy, ktoré nesú meno Jakub. 
František Trstenský 26.07.2020
Poznávame kult svätého Jakuba v biblických súvislostiach

Svätý Jakub spoznával Božieho Syna nielen v jeho sláve, ale aj v jeho utrpení. Na snímke: El Greco, Jakub Starší (1610), olej na plátne. Ilustračná snímka: wikimedia commons

Medzi dvanástich Ježišových apoštolov patrí Jakub Zebedejov a Jakub Alfejov (porov. Mk 3, 16 - 19). Evanjelista Lukáš spomína Jakuba, ktorý je otcom apoštola Júdu (porov. Lk 6, 16;  Sk 1, 13). V prvom verši Júdovho listu sa odosielateľ – Júda označuje ako Jakubov brat (porov. Júd 1, 1).

Apoštol Pavol v svojom Liste Galaťanom spomína, že pri návšteve Jeruzalema sa stretol s Jakubom, Pánovým bratom: „Až po troch rokoch som šiel do Jeruzalema, aby som videl Kéfasa, a zostal som uňho pätnásť dní. Iného z apoštolov som nevidel, iba Jakuba, Pánovho brata“ (Gal 1, 18 - 19).

V tom istom liste spomína trojicu osôb - Jakuba, Kéfasa a Jána, ktorých označuje výrazom stĺpy Cirkvi (porov. Gal 2, 9). Jakubovo meno je spomenuté aj v Prvom liste Korinťanom, kde svätý Pavol menuje okruh osôb, ktorým sa zjavil vzkriesený Ježiš (porov. 1 Kor 15, 7).

V úvode Jakubovho listu autor o sebe píše: „Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista, posiela pozdrav dvanástim kmeňom v diaspóre“ (Jak 1, 1).
 

Z uvedených príkladov pred nami stojí úloha najskôr objasniť jednotlivých nositeľov tohto mena. Väčšina biblistov spája spomenuté biblické citáty s troma osobami, ktoré nesú meno Jakub. 
 


Jakub Starší
 

Prvým je Jakub Starší, syn Zebedejov a brat apoštola Jána. Meno ich otca pochádza z hebrejčiny a znamená „Boží dar“, respektíve „Bohom obdarovaný“. Pán ich povolal za apoštolov pri ich práci rybárov pri Galilejskom jazere (porov. Mt 4, 21).

Podľa evanjelistu Marka dvaja bratia zanechali otca s nádenníkmi, čo by znamenalo, že ich otec mal isté materiálne zabezpečenie. Matkou bola pravdepodobne Salome.

Novozákonné texty spomínajú matku dvoch Zebedejových synov, ktorá prišla za Ježišom a prosila ho za svojich synov (porov. Mt 20, 20). Spomína sa, že stála pod Ježišovým krížom (porov. Mt 27, 56).

Na základe Markovho evanjelia mohlo ísť o Salome (porov. Mk 15, 40 - 41), ktorá patrila do skupiny žien, ktoré sprevádzali Pána Ježiša. Salome bola aj pri Pánovom hrobe pri veľkonočných udalostiach (porov. Mk 16, 1).

Marek sa zmieňuje o tom, že Pán Ježiš dal synom Zebedeja pomenovanie Boanerges - Synovia hromu, čo mohlo naznačovať ich výbušnú povahu.

V Lukášovom evanjeliu je zachytená epizóda, keď Pán Ježiš pokarhal týchto dvoch bratov po tom, ako chceli ohňom z neba zničiť obyvateľov istej samarijskej dediny, ktorí ich odmietli prenocovať (porov. Lk 9, 54).

Avšak zmena mena je v biblických textoch aj znakom osobitného poslania. Vidíme to v príbehu Abrama, ktorému Boh zmenil meno na Abrahám, alebo apoštola Šimona, ktorému Pán Ježiš dal meno Kéfas (Peter - Skala).

Niektorí biblisti zastávajú mienku, že označenie Boanerges nevyjadruje povahu, ale horlivosť pri neskoršom šírení evanjelia. Súrodenencká dvojica mala v zbore Dvanástich významné postavenie.

Spolu s Petrom patrili do trojice apoštolov, ktorí sprevádzali svojho Učiteľa pri osobitných príležitostiach (premenenie na vrchu, uzdravenie Petrovej svokry, vzkriesenie Jairovej dcéry, modlitba v Getsemanskej záhrade).

Po Ježišovom zmŕtvychvstaní, v roku 41 po Kr. prevzal vládu v Palestíne vnuk Herodesa Veľkého – Herodes Agrippa I., ktorý dal Jakuba usmrtiť. Bolo to niekedy medzi rokmi 42 - 44 po Kr.

Skutky apoštolov takto opisujú jeho smrť: „V tom čase kráľ Herodes položil ruky na niektorých príslušníkov Cirkvi a mučil ich. Jánovho brata Jakuba zabil mečom“ (Sk 12, 1 - 2). Jakub sa tak stal prvým mučeníkom spomedzi apoštolov. 
 

Jakub, syn Alfejov a „Pánov brat“
 

Druhým zástupcom mena Jakub je Jakub, syn Alfejov. Na základe správy z Markovho evanjelia je nazývaný Mladší alebo Menší: „Zobďaleč sa pozerali aj ženy. Medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba Mladšieho a Jozesa, i Salome“ (Mk 15, 40).

Mária je označená aj ako matka Jozesa. (porov. Mk 15, 47). V staroveku svätý Hieronym (347 – 420) na základe textu spojil postavu Jakuba, syna Alfejovho, s Jakubom, Pánovým bratom: „Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona?“ ( Mk 6, 3).

Jakub patril do okruhu dvanástich apoštolov a v Novom zákone sa spomína iba štyrikrát - vždy označený ako syn Alfejov.

Napokon tretí dôležitý nositeľ mena Jakub nesie v novozákonných textoch označenie „Pánov brat“. Epifánius (315 - 403) hovorí, že Jakub a ďalší Ježišovi bratia boli Jozefovými synmi z prvého manželstva.

Túto interpretáciu zastávali aj niektorí cirkevní otcovia ako Klement Alexandrijský, Euzébius z Cézarey a Origenes a dodnes ju zastáva Pravoslávna cirkev. Origenes v svojom komentári k Matúšovmu evanjeliu sa osobitne venoval úryvku: „Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda?“ (Mt 13, 55).

Vysvetľoval, že Ježišovi bratia sú Jozefovými synmi s manželkou, s ktorou bol Jozef ženatý pred Máriou. Tí, ktorí to tvrdia, zachovávajú úctu k večnému panenstvu Márie, takže jej telo, ktoré naplnil Duch Svätý, a moc Najvyššieho ju zatienila (porov. Lk 1, 35), nemalo žiadny pomer s mužom.

Ježiša označil za prvorodený plod mužskej čistoty, ktorý vychádza z čistoty Márie medzi ženami. Katolícka cirkev prijíma interpretáciu svätého Hieronyma, ktorý hovorí, že pod výrazom „bratia“ je potrebné rozumieť širšie príbuzenstvo – bratrancov, strýkov a podobne zo strany Ježišovej matky.

 

Nikdy si nemysli, že nedokážeš urobiť to, čo v Cirkvi urobili veľkí svätci. S pomocou Božej milosti môžeš dosiahnuť ešte väčšie veci, lebo Boh nás zdokonaľuje nekonečným bohatstvom svojej milosti.

Sv. Vincent Pallotti



Jakubova autorita 

Apoštol Pavol nazýva Jakuba v Liste Galaťanom Pánovým bratom (porov. Gal 1, 19) a stĺpom (porov. Gal 2, 9). Pri svojom spore so sv. Petrom v Antiochii sv.

Pavol spomína „niektorých od Jakuba“ (Gal 2, 12), čo poukazuje na autoritu, ktorú Jakub požíval medzi kresťanmi, a to nielen v Jeruzaleme a Antiochii, kde sa odohral spor, ale Jakubova autorita musela byť známa aj cirkvám v Galácii, ktorým píše tento list.

Keďže sv. Pavol spomína Jakuba aj v Prvom liste Korinťanom (porov. 1 Kor 15, 7), znamená to, že Jakub bol známy aj kresťanskému spoločenstvu v Korinte. 

V Skutkoch apoštolov je Jakubova autorita potvrdená samotným Petrom, ktorý po svojom zázračnom vyslobodení z väzenia hovorí: „Oznámte to Jakubovi a bratom“ (Sk 12, 17).

To dosvedčuje, že Jakub mal dôležité miesto v jeruzalemskej cirkvi až natoľko, že Peter cíti povinnosť informovať ho o tejto udalosti. Na apoštolskom sneme v Jeruzaleme okolo roku 49 po Kr. Jakub výrazným spôsobom vstupuje do diskusie a navrhuje normy na pokojné spolunažívanie kresťanov z pohanstva a zo židovstva (porov. Sk 15, 13 - 21).

Židovský historik Jozef Flávius (37 - 100) uvádza, že Jakub, Pánov brat, bol ukameňovaný v Jeruzaleme v roku 62 po Kr. 

Dodnes medzi biblistami prebieha diskusia, či v prípade Jakuba Alfejovho a Jakuba „Pánovho brata“ ide o jednu, alebo o dve rozdielne osoby. Pavol v Gal 1, 19 hovorí, že nevidel žiadneho z apoštolov, iba Jakuba, Pánovho brata.

Z textu však nevyplýva, že pojem „apoštol“ a „Pánov brat“ sa vzťahuje na jednu osobu. V tom istom liste Pavol uvádza: „A keď poznali milosť, ktorú som dostal, Jakub, Kéfas a Ján, ktorých pokladali za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na znak spoločenstva, že my pôjdeme medzi pohanov a oni medzi obrezaných“ (Gal 2, 9).

Jakub je teda menovaný po boku apoštolov Petra a Jána, ale nie je použitý výraz „apoštoli“, ale „stĺpy“. Možno tým dôvodom bola skutočnosť, že Jakub nebol apoštolom.

Apoštol Pavol pri vymenovaní osôb, ktorým sa zjavil vzkriesený Kristus oddeľuje Jakuba od ostatných apoštolov: „Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom“ (1 Kor 15, 7).

Ďalším argumentom v prospech dvoch rozdielnych osôb je, že Jakub Mladší je synom Alfeja, kým Jakub, Pánov brat, je podľa evanjelistu Jána synom Kleopasa a Márie (porov. Jn 19, 25). 

V rozšírenej kresťanskej úcte je Jakub, Alfejov syn, ktorý patril do okruhu dvanástich apoštolov a má aj pomenovanie Mladší, resp. Menší, stotožňovaný s Jakubom, Pánovým bratom, ktorý bol predstaveným jeruzalemského spoločenstva.

Osobne sa prikláňam k tým biblistom, ktorí navrhujú, aby sa z historického hľadiska rozlišovalo medzi týmito dvoma postavami. 



Pozostatky svätca sú v Španielsku
 

V dejinách Cirkvi sa bohato rozvinula úcta k Jakubovi, ktorému som sa venoval ako prvému, to znamená k apoštolovi Jakubovi, synovi Zebedeja a bratovi apoštola Jána.  

Mimoriadnym spôsobom je uctievaný v španielskom pútnickom  mieste Santiago de Compostela, s ktorým sa spája svetoznáma svätojakubská púť. Z historického hľadiska však nemáme v súčasnosti dostatok mimobiblických prameňov na to, aby sme presne určili ďalšie životné osudy tohto apoštola.

Tradícia hovorí, že po nanebovstúpení Pána Ježiša sa Jakub odplavil do Španielska, aby tam hlásal Kristovo evanjelium. Po svojom návrate naspäť do Svätej zeme podstúpil mučenícku smrť za vlády kráľa Herodosa Agrippu I.

Tradícia ďalej hovorí, že jeho učeníci vzali pozostatky apoštola a prepravili sa s nimi do Španielska, kde ich uložili v meste Santiago de Compostela, kde odpočívajú až dodnes. V liturgickom kalendári sa sviatok svätého Jakuba Zebedeja slávi 25. júla.

Sväté písmo ponúka s postavou Jakuba Staršieho niekoľko krásnych a hlbokých podnetov pre náš duchovný život. Evanjelisti zdôrazňujú, že na Pánovo povolanie reagoval Jakub so svojím bratom Jánom veľmi pohotovo.

Obaja hneď zanechali svoje siete aj otca a šli za ním. Musíme obdivovať túto ich ochotu a obetavosť, s akou zanechali materiálne istoty i ľudské zázemie. Jakub bol očitým svedkom niektorých udalostí z Ježišovho života.

Na vlastné oči videl vzkriesenie Jairovej dcéry, Pánovu slávu na vrchu premenenia, ale aj kvapky krvi na Ježišovej tvári v Getsemanskej záhrade.

Spoznával Božieho Syna nielen v jeho sláve, ale predovšetkým v jeho utrpení, ktoré sám vlastným životom nasledoval. Prosme si od Božieho Syna na orodovanie tohto jeho apoštola milosť, aby sme aj my v živote kládli Pána na prvé miesto pred všetky naše pozemské istoty, aby sme túžili vždy byť blízko pri Pánovi a boli jeho nadšenými ohlasovateľmi.