Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami

Bratia a sestry v Kristovi, milí čitatelia Katolíckych novín, vo chvíli narodenia Božieho Syna sa splnili nádeje a očakávania všetkých, ktorí už oddávna túžili po osobnom Bohu, túžili sa s ním stretnúť a chceli ho vidieť. Narodil sa Boží Syn – Emanuel, Boh s nami (porov. Mt 1, 23).

Svetlo, ktoré nás vedie

Evanjelium veľmi výstižne pomenovalo veľkú udalosť, ktorá spojila nebo so zemou a človeka s Bohom. „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1, 14). Cez toto Slovo sa nám Boh stal neuveriteľne prístupným a blízkym.

To Slovo je svetlo, ktoré prišlo, aby z ľudských sŕdc vyhnalo temnotu a chlad. Aj najväčšia temnota kapituluje a uteká čo i len pred najmenším lúčom svetla. Tam, kde sa zapáli aj malá svieca, tma ustupuje.

A práve toto je posolstvo Vianoc: Kristus, svetlo pre tento svet, je tu. On je svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti (porov. Jn 14, 5). Žiadna noc ani žiadna moc tohto sveta nedokáže zničiť toto svetlo.

Nikto ho nemôže odstrániť ani zatieniť jeho žiaru. On je to pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka (porov. Jn 1, 9). Samozrejme, tu nejde o nejaké umelé svetlo, ktoré poznáme z nášho bežného života.

Nie je to svetlo, ktoré potrebuje cudziu energiu na to, aby svietilo. Kristovo svetlo nepotrebuje elektrinu. Je to svetlo života; svetlo, ktoré ľudí spája a združuje, ohrieva i formuje. Jeho sila sa nikdy nevyčerpá. Skôr my sa vyčerpáme.

Bude nám stačiť umelá inteligencia?

Práve počas pandémie sme zistili, ako veľmi sme závislí od prístupu na energetické, materiálne alebo informačné zdroje. V našej potrebe komunikovať sme sa museli v mnohých záležitostiach obmedziť na virtuálnu realitu, na konferencie a rozhovory iba cez obrazovku.

Náš život v ťažkých časoch týchto tvrdých, ale potrebných obmedzení sa neodmysliteľne viaže na prístup k energii a internetu. Môžeme s istotou povedať, že ďalší rok, ktorý je čoskoro za nami, nás v týchto technických vymoženostiach posunul neuveriteľne dopredu.

Výskumu i vede sa venuje väčšia pozornosť a získavajú na dôležitosti. Viac sa začína hovoriť o takzvanej umelej inteligencii, o humanoidných robotoch, ktoré veľa vecí môžu urobiť za nás, a my tak napríklad nemusíme ohrozovať svoje zdravie či životy.

A tieto formy pomoci pre človeka sa neorientujú iba na našu prácu či ľudskú logiku, ale majú ambíciu osloviť aj naše city. Roboty už dokážu rozprávať vtipy, pohladiť, smiať sa i plakať.

Takto sa snažia prezentovať a vsugerovať ľudskú blízkosť. Sú za tým čisto racionálne algoritmy, ktoré napodobňujú ľudské správanie. Avšak bude nám to stačiť?

Precítiť osobnú blízkosť s Bohom

Vianoce nám pripomínajú, že popritom všetkom, čo je spojené s digitalizáciou v našich životoch, nič!, skutočne nič nemôže nahradiť osobnú ľudskú blízkosť. Boh, od ktorého sme vyšli a ku ktorému smerujeme, o tom veľmi dobre vedel.

Preto si pri vtelení svojho Syna Ježiša Krista dal záležať na tejto neodmysliteľnej dimenzii, ktorá je dôležitá pre každého človeka. Boh chcel s nami precítiť skutočnú osobnú blízkosť.

A naozaj, v dlhých týždňoch a mesiacoch sociálneho odlúčenia a nutného dištancu sme si uvedomovali, že osobnú blízkosť nemožno ničím nahradiť a že je veľmi vzácna. Považovali sme ju za samozrejmosť, avšak ona je pokladom a vzácnym darom.

Viac ako kedykoľvek predtým si teraz vážime veci, ktoré sa nedajú kúpiť ani zaplatiť. Naše osobné stretnutia, zblíženie a túžba po objatí hovoria o tom, že máme srdce a nesmrteľnú dušu, ktoré túžia po láske. My nie sme len čistá hmota.

Nám nestačia iba čisto sociálne, zdravotné, ekonomické či hospodárske ukazovatele. My sme viac ako iba nejaký súbor dát, nie sme stroje ani čísla.

Vianoce svedčia o tom, že Boh nás vníma ako osoby s neodňateľnou dôstojnosťou, a preto ani Dieťa v jasliach nie je nejakou digitálnou reprezentáciou Boha, nie je to iba virtuálna realita, ale skutočná božská osoba v ľudskom tele.

Božie Dieťa prichádza, aby nás spasilo

Boží Syn, Dieťa v jasliach, pred ktorým v týchto dňoch znovu s pokorou stíchneme, prišiel do nášho sveta, aby začal hľadať – aby hľadal a našiel teba i mňa, aby nás zachránil pre večnosť. Veľmi mu na nás záleží. Ježiš nás chce priviesť do večnej radosti nebeského Otca.

A toto je naše šťastie. Toto je naplnenie našich túžob a strádaní. Som očakávaný, som prijatý, som milovaný! O mňa sa niekto zaujíma, niekto sa mi prihlásil v záujme o môj život a moju nádej. Nie som stratený. Môj život má cieľ. Ja mám nádej! Preto prišlo toto neobyčajné Božie Dieťa.

Prichádza s prázdnymi rukami, lebo nám nechce darovať žiadne iné veci, len seba samého. Všetko ostatné by bolo nič v porovnaní s ním. V ňom je totiž už zahrnuté všetko, čo potrebujeme. V ňom prebýva Boh v celej svojej bohatosti (porov. Kol 1, 19).

Keď žijeme s ním, keď ho prijmeme do svojho života, keď ho počúvame a pokúsime sa žiť, hovoriť, konať a milovať ako on, potom máme všetko, čo potrebujeme. On sám je život, on sám je náš pokoj! On je pravda, ktorá nás oslobodzuje.

Na slame v jasliach leží ako chlieb, ktorý zostúpil z neba (porov. Jn 6, 41). On sa stane naším pokrmom ako chlieb života. „Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky“ (Jn 6, 51). Všetko, po čom túžime, je obsiahnuté v ňom. 

Pokľaknime pri jasličkách

Počas svojich niekoľkých desaťročí života som mal už viackrát možnosť navštíviť Svätú zem, medzi iným aj mesto narodenia Spasiteľa – Betlehem. Nad miestom narodenia stojí obrovská bazilika. Veľký vstupný portál do tohto kostola je už oddávna zamurovaný.

Je tam len malý a nízky vstup. A teda – už tieto vstupné dvere do Jaskyne Narodenia pripomínajú, že každý, kto sa chce dostať k jasličkám, musí sa najprv zohnúť, musí sa skloniť a umenšiť. Pred Bohom je dobré nehrať sa na všemocných a veľkých.

Boh miluje pokoru a úprimnosť. Preto aj teraz v čase pandémie priznávame svoju krehkosť a pominuteľnosť a naplno sa odovzdávame do jeho rúk s takou dôverou, s akou nám on daroval svojho jednorodeného Syna.

Boh skutočne prišiel a v Ježišovi môžeme vidieť jeho tvár, dotknúť sa ho, lebo sa stal jedným z nás. Boží Syn už naveky chce zostať tým, čím sa stal – jedným z nás. Patrí k nám a my patríme k nemu.

On si vytvára s nami živý vzťah a my sa ním dokonca živíme vo sviatostiach a v jeho Slove. My sme si ho nenaprogramovali, lebo my sme v jeho programe, ktorým je sám život a Božia láska. Náš život nezávisí iba od napojenia na zdroje energie či na internet, náš život potrebuje blízkosť inej osoby.

A v konečnom dôsledku cítime, že náš život je závislý od Boha. Týmto nám Boh dáva odpoveď na najdôležitejšie otázky nášho života: Kto sme? Odkiaľ sme prišli? Kam ideme? A kde sa naplní naša najhlbšia túžba po šťastí?

Vianoce hovoria o tom, ako sme Bohom milovaní

Drahí bratia a sestry, Vianoce nám dávajú najavo, že sme Božími deťmi, sme stvorení na jeho obraz. On nám veľmi dobre rozumie, lebo on sám nás stvoril a vie, čo je v nás. Ako odpoveď na naše otázky nám dnes ponúka seba samého, ale celkom ľudským spôsobom, tak, ako to len môžeme pochopiť.

Odpovedá nám Dieťaťom, ktoré po narodení bolo zavinuté do plienok a uložené do jasieľ a ktoré bolo odkázané na starostlivosť svojej matky. Takto nám Boh otvára oči, aby sme vnímali najhlbší koreň nášho bytia a tým je on sám. Od neho sme vyšli a k nemu smerujeme.

On je cieľom nášho života. V ňom nájdeme večnú radosť a naplnenie, ktoré nám tento svet nemôže dať. Toto je zmyslom nášho ľudského bytia: Byť naplnený Bohom a vďaka tomu sa naplno stať človekom. Cez toto Dieťa nám Boh hovorí, a to nielen slovami, ale aj rukami, že nás má rád, že nás miluje.

Sme Bohom milovaní. A to je pre naše ľudské bytie rozhodujúce. Toto nám priznáva ľudskú dôstojnosť a vyzdvihuje každú ľudskú osobu bez rozdielu.

Cez toto Dieťa, teda cez svoje Slovo chce Boh meniť náš život, chce naplniť našu samotu svojou prítomnosťou, naše zlyhania a viny chce zmazať svojím milosrdenstvom a náš pominuteľný život chce premeniť na život večný.

O tom všetkom hovoria Vianoce. Preto vám zo srdca prajem a vyprosujem pokojné, radostné a požehnané vianočné sviatky.