Usmejme sa, buďme letom pre druhých

Leto je osobitný čas. Slnko vychádza nad každého človeka, hladí nás svojimi lúčmi. Príroda sa vo svojej kráse každým dňom prebúdza, vtáčiky spievajú, nebo je krásne modré. Nie, nie sú to len naivné obrazy.

Práve naopak, sú to konkrétne dôkazy toho, že Boh chce šťastie človeka. A oddych, dovolenka, prázdniny nie sú luxus ani sebectvo, ale dôležitá starostlivosť o seba samého. 

V kláštore, kde žijem, sa jeden spolubrat stále chválil, že už dvadsať rokov nebol na dovolenke. Vraj stále pracuje pre Božie kráľovstvo. „Lepšie by bolo, keby si konečne šiel,“ povedal mu jeden zo spolubratov. A dodal: „Aspoň by si na nás toľko ,nesyčal‘ celý rok.“ Kruté, ale múdre. Boh vždy investuje viac do vzťahov ako do umelej dokonalosti. 

V lete si plníme svoje sny. Cestujeme, vytvárame si pozitívne zážitky, spomienky, ktoré nás neskôr hrejú počas roka. V mladosti nás katechéti a kňazi upozorňovali, že do neba si berieme len dobré skutky, nič iné. Ale nie je to úplná pravda. Treba dodať, že si so sebou berieme aj celú sieť vzťahov, ktoré sa budujú pozitívne stráveným spoločným časom. 

Dobré skutky samy osebe nič nehovoria. Sú neutrálne. Vždy sa musia viazať na konkrétnu osobu, na konkrétne dobro a situáciu. Dôležité je svojej rodine, svojim drahým, svojim priateľom umožniť krásny letný oddychový čas, aby sa rozvíjali ako ľudia. 

Pozvanie a príležitosť na radosť

V lete celá rozkvitnutá príroda spieva a pozýva na tento koncert aj ľudské srdce. Bolo by hriechom kaziť druhým radosť z tohto obdobia. Nedopriať im oddych, zaťažiť ich prácou, trápiť ich poučovaním a nevyžiadanými radami. Práve naopak, táto krása nás pozýva vnútorne a vonkajškovo načerpať. 

Životom ideme so svojimi zraneniami, sklamaniami, zradami a strachom. Aj príroda vie, že nemôže byť stále chlad a zima, lebo by sa z planéty úplne vytratil akýkoľvek život. Život potrebuje teplo a pokoj. Bez hrejivých lúčov nie je možné ani duchovné napredovanie.

Aj keď nič nepovieme, naše srdce sa nedá skryť a buď druhých zohrieva, alebo chladí. Či chceme, alebo nie, máme na čele nálepky prijatia či chladu. A letný čas nás vyzýva, aby sme boli „duchovným letom“ pre druhých. Aby sa tešili, keď nás vidia. 

Pri všetkej dôstojnosti a úcte k Božiemu domu ma vždy prekvapuje, keď idúc okolo kostola, ako prvé mi udrú do očí piktogramy prečiarknutých panáčikov v krátkom oblečení. Hlavne teraz v lete. Akoby Bohu najviac záležalo na tom, aby človeka, čo vstupuje do jeho domu, začal hneď deptať. To nie je postoj leta, to je postoj duchovnej zimy. Keď som sa stal správcom kostola v Bratislave, nálepky neprijatia som odstránil. 

Kostol je dom lásky. Ľudia doň prichádzajú na stretnutie s priateľom. A ak majú Pána Boha naozaj radi, sami od seba zosúladia reč tela s myslením srdca. Vyzývať ich na to zákazmi ako malé deti je postoj duchovnej zimy. Príroda leto prijala ako svoju súčasť. Nech aj naše srdce prijme leto. Veď musíme použiť tak veľa mimických svalov, aby sme sa zamračili, a len máličko na úsmev. Usmejme sa. Buďme letom pre druhých.

Jej telo

V lete si intenzívnejšie všímame svoje telá. Sme citlivejší a vnímavejší na tento cenný dar od Boha. Teológia vie oceniť klady a obohatenie, ktoré nám prinášajú aj telesné veci, a je citlivá na prepojenie tela s duchovným a spirituálnym svetom. Krása predovšetkým ženského tela ukazuje na dobro, aké nosí Boh v srdci, keď niečo také úžasné stvoril. 

Preto si práve ženské telo zaslúži, aby sa k nemu pristupovalo s obdivom a nie s postojom žiadostivého obchodu. Najmä v lete, keď je o čosi viac odhalené, si zaslúži ešte viac rešpektu, ale aj pocitu úžasu a nadšenia. Ako kresťania by sme v tejto oblasti nemali svoju pozornosť obracať iba na poučovanie o slušnosti. Môžeme sa totiž dostať do opačného extrému morálky, ktorá je v „kŕči“, ako mi to písal istý mladý človek. Boh vždy dáva prednosť vzťahom. 

Bol som svedkom situácie, keď sa v lete do kostola prišla pomodliť mladá dievčina. Keďže panovali vysoké teploty, bola aj veľmi stroho oblečená. Jednu pani to tak pohoršilo, že sa jej prišla spýtať, či sa nehanbí prísť do kostola viac vyzlečená ako oblečená. Dievčinu to veľmi zranilo a zahanbená, so slzami v očiach opustila chrám. 

To dievča sa však prišlo do chrámu porozprávať s Bohom. V tej chvíli dotyčná pani narušila ich intímny, dôverný rozhovor. Ublížila životnému príbehu človeka. Dievča rozhovor nedokončilo a je otázne, či sa na to miesto vôbec niekedy vráti. 

Pamätajme na to, že Cirkev nie je sekta. Podľa pápeža Františka má byť rodinou, kde sa cítime všetci dobre. Boh nie je krajčír, ktorý má dievčatá obliekať až po krk. On si nezaslúži mať v kostole krásu? Tradičná katolícka ženská zbožnosť predsa nemôže vyvolávať v druhých asociácie zachmúrených, zatrpknutých neborkých. Boh chce sláviť. A k oslave patrí tešiť sa aj z krásy svojho vlastného tela, ktoré nám Boh daroval. 

Jeho telo 

Celé mužské telo je Bohom postavené tak, aby bol muž schopný brániť tých, ktorých má rád, svojich drahých, svoju rodinu. V lete sa správni muži viac venujú aj športu, respektíve precvičovaniu svojho fyzického tela. „Tehličky“ na bruchu nie sú výstrednosťou, je to prirodzené staranie o seba, aby bol muž v stave chrániť aj telesne, aj duchovne tých, ktorí sú mu zverení. 

Mužská spiritualita je spojená s pojmami ako chrániť, starať sa, bojovať o dobro svojich drahých. Nesmieme stratiť svoju mužnosť. Humorne mi to opísal známy v príbehu, keď žena príde domov a muž ubolene hovorí: „Kde si bola? Musel som si zavolať 112, lebo mi teplota vyskočila na 37,2.“ Leto je pre muža aj skúška odvahy, čas nabrať duchovné a telesné sily. 

Čítal som ironicko-satirické prirovnanie o tom, ako chodia zvieratká na dovolenku – tiger sám, lev s frajerkou a somár s manželkou a rodinou. Ale v správnom nazeraní na Bohom darovanú mužskosť je to presne naopak, pretože súčasťou zdravej mužskej spirituality je starať sa o svojich drahých, o svoju rodinu. Skutočný muž pripraví svojim drahým krásne leto, tak ako ho Boh robí krásnym pre nás. 

Nástrahy a pokušenia leta? 

Nemali by sme však skôr vnímať cenné ponuky ako dar? Keď som bol mladší, autority nás pred letom strašili. Príliš veľa nástrah, pokušení, odhalených tiel, príležitostí na hriech... Zanechalo to vo mne negatívnu pachuť. 

Keď sa ako autorita lúčim s mladými, ktorí mi boli zverení, ak im chcem odovzdať posolstvo, musí to byť niečo pozitívne, aby sa tešili na návrat v septembri do školy či do práce. Povedz mi taký odkaz, aby som sa k tebe rád vrátil. 

Ako veľa závisí od toho, aký má text titulok. Ak má text o lete v nadpise nástrahy a pokušenia leta, budú ho čítať len tí, ktorí si vypestovali v srdci prísnosť a tvrdosť voči sebe a druhým, aby sa utvrdili vo svojich postojoch. Ak však chceme osloviť človeka, aby vnímal leto ako dar, treba povedať niečo motivačne pozitívne. 

Mladík, čo ľúbi svoju princeznú, k nej bude vždy dobrý a nikto ho o tom nemusí poučovať. Podobne je to s Bohom.

Čím viac sa budeme vyhrážať alebo strašiť, tým menej lásky bude. Boh je Bohom vzťahov. Chce, aby sme ho milovali, a preto boli dobrí, a nie aby sme boli dobrí a tak ho milovali. Hierarchia hodnôt je dôležitá. Na prvom mieste je láska.

A to platí aj pre leto. Ak miluješ, prežiješ ho radostne a plnohodnotne, čisto, dobre a oddychovo. Leto je predovšetkým dar, nie pokušenie. Ostaňme verní spiritualite daru. Ježišova Cirkev musí byť spoločenstvom daru.