Editoriál 18/2026

Pri tejto príležitosti sa zväčša stretávajú početní príbuzní a po svätej omši pokračujú v oslave pri spoločnom stole.

Napriek tomu, že väčšina ľudí má dnes akoby ruku zrastenú s telefónom, spoločné stolovanie sprevádzané príjemnou osobnou komunikáciou nielenže nikdy nevyjde z módy, ale je priam životne potrebné.

„Stolovanie patrí medzi najobyčajnejšie ľudské skúsenosti. Nesie v sebe hlboké tajomstvo blízkosti. Keď si ľudia sadajú za jeden stôl, nedeje sa to len preto, aby uspokojili svoj hlad. Otvára sa priestor na stretnutie, prijatie druhého, delenie sa o život. Stôl sa stáva miestom, kde sa človek prestáva skrývať a začína byť prítomný,“ píše Hermana Matláková (s. 12).

Dodáva, že Ježiš si sadá za stôl s učeníkmi, ale aj s tými, ktorí sú na okraji spoločnosti. „Pri stole sa rušia hranice, ktoré si ľudia medzi sebou vytvorili.“

Za jeden stôl si sadli aj účastníci synody o synodalite. „Synodalita je spôsob, ako žiť poslanie Cirkvi v duchu Druhého vatikánskeho koncilu – ako Boží ľud na ceste, povolaný ísť spolu so všetkými, nielen s katolíkmi. Kde má každý rovnakú dôstojnosť, bez ohľadu na vek, pohlavie, zodpovednosť či povolanie,“ hovorí francúzska teologička a rehoľníčka Nathalie Becquartová (s. 16 – 17).

Vrcholom stolovania je tajomstvo Eucharistie. „Pre Ježiša v Eucharistii som sa stal kňazom a z Eucharistie denne čerpám silu, aby som ako kňaz ostal verný Bohu,“ vysvetľuje banskobystrický biskup Marián Chovanec (s. 4 – 5).