Editoriál 50/2018

Ján Lauko 11.12.2018
Editoriál 50/2018


Za jeden z najkrajších momentov počas svätej omše považujem podanie si rúk na znak pokoja. Mnohí na zvýraznenie úprimnosti tohto gesta pridávajú aj priateľský úsmev. Takéto povzbudenie dokáže rozbíjať zamrznuté ľady medzi pohádanými manželmi či nahnevanými rodičmi a ich deťmi, ktorým sa príliš nechcelo ísť do kostola.

Čo keby sme znak pokoja preniesli z kostola aj do nášho bežného života? Nebol by hneď krajší? Už by sme zbytočne dlho neriešili, že nás kolega vytočil nejakou hlúpou poznámkou; že deti neuposlúchli náš príkaz; že rodičia nám vyčítali malichernosť... Iste, veci si treba vydiskutovať, ale netreba sa nechať zožierať hnevom. Spory s druhými nás tak nebudú ťažiť a budeme mať viac času sústrediť sa na to, čo nás spája a nie rozdeľuje.

Aj Advent je obdobím, keď hľadáme pokoj a zmierenie, aby sme v radosti mohli osláviť príchod Krista. No nemusia to byť iba štyri týždne v roku, keď sa snažíme o mier. Napríklad Košická arcidiecéza chce najbližší rok, ktorý sa bude niesť v duchu príprav na 400. výročie mučeníckej smrti košických mučeníkov, prežiť hľadaním spoločnej cesty s protestantskou komunitou (s. 5).

Snaha o mier by mala byť naším celoživotným úsilím. Vyžaduje si to veľa duchovných síl, tie sa však dajú načerpať v úprimnej modlitbe (s. 7) napríklad na rorátoch (s. 16 – 17). A tak ako ľudia, ktorí sa na svätej omši po znaku pokoja vydávajú v ústrety radosti z prijatia eucharistického Krista, aj my môžeme prežívať radosť z Ježišovej prítomnosti tým, že do našich vzťahov vnesieme mier. Ak ešte hľadáte vianočný darček, toto je, myslím si, dobrý tip.