Nepôjdem do zákopu

Ale ak chceme pochopiť konanie človeka a správne naň zareagovať, musíme poznať jeho príbeh. Svet nie je čierno-biely! Aj v Cirkvi nám zanietenci niekedy tlačia takýto pohľad na svet a ponúkajú rýchle riešenia a jasné rezy. Avšak pritom prehliadame, že sa skôr či neskôr dostávame do „zákopovej vojny“, ktorá nerieši nič.

O to viac v národe, ktorý sa hlási k odkazu sv. Cyrila a Metoda. A ten nás učí dvom skutočnostiam. Po prvé, ostať v pokoji, lebo to nie je nič nové.

Zosnulý kardinál Jozef Tomko v Nitre už v roku 2006 povedal: „Ateistický štát popieral Boha a nepripúšťal prínos náboženstva a viery vo verejnej a spoločenskej oblasti. ,Osvietenský‘ štát (...) znovu len vytláča náboženstvo z každého verejného poľa a rozhoduje, čo je dobré a čo zlé. Človek a štát sa stavajú na miesto Boha, prvé rajské pokušenie ,Budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo‘ sa naplno uskutočňuje.“

A po druhé, reakciou na takéto skutočnosti má byť dialóg a v prvom rade náš autentický život. Lebo názor iného sa nedá zmeniť len vzletnými slovami ani argumentmi o prínose viery a náboženstva pre spoločenský život. Tým najsilnejším „slovom“ ostáva náš osobný život, ktorý neustále prináša pripomenutie a odkrytie dôvodu nášho rozhodovania a konania.