Aby aj v nebi rozumeli

Ústredný archív Slovenskej akadémie vied v Bratislave získal v týchto dňoch kompletnú literárnovedeckú pozostalosť po Viliamovi Turčánym.

Podľa slov Branislava Geschwandtnera zo SAV Turčányho neter odovzdala archívu osemnásť krabíc vzácneho materiálu, ktorý teraz čaká na odborné spracovanie.

Turčányho meno je už navždy zviazané s Proglasom a Danteho Božskou komédiou.

Viliam Turčány označil obdobie, počas ktorého sa venoval Božskej komédii, za najšťastnejšie vo svojom živote.

Treba pripomenúť, že pritom spolupracoval s brilantnými slovenskými prekladateľmi.

Na Božskej komédii s Jozefom Felixom; na Proglase s Eugenom Paulinym.

„Jozef Felix mi dal doslovný preklad a komentár – vysvetlivky ku každému spevu – v priemere dvadsať strán.

Každý spev som sa naučil naspamäť v talianskom origináli, stokrát som si ho za päť týždňov zopakoval a tým činom aj prekladal.

To boli najkrajšie chvíle môjho života.

V priemere som prekladal jeden spev päť týždňov, celú Božskú komédiu s prestávkami 27 rokov,“ uviedol v jednom z rozhovorov pre KN Viliam Turčány.

Na otázku, prečo to zabralo taký dlhý čas, dodal:

„Päť rokov som prebásňoval Peklo, päť rokov Raj – to som už robil samostatne – a Očistec 17 rokov – trvalo to tak dlho preto, lebo som bol lektorom slovenčiny v Neapole a pracoval som na iných svojich prekladoch, vedeckých dielach i pôvodnej poézii.

Jozef Felix robil všeličo pre Prahu, najmä doslovy pre svetové diela. Kompletný preklad Božskej komédie som zavŕšil na Vianoce roku 1983.“

O svojom celoživotnom staromládenectve v televíznom portréte zažartoval:

„Tak som vedel, že ak by som sa chcel ženiť, tak by som musel nechať Danteho. Nech mi prepáčia všetky dámy, ktoré sa cítia dotknuté.“

Susedské prechádzky s poéziou

Herec Štefan Bučko si spomína na obdobie, keď kočíkoval dcérku a majster Turčány ho pritom učil vyznať sa v systémoch veršov.

„Všetko, čo o poézii viem, viem od neho,“ priznáva Štefan Bučko.

Bardovi slovenského prekladu urobilo „na staré kolená“ veľkú radosť zoznámenie s mladým literárnym vedcom Petrom Tollarovičom, ktorý prejavil záujem o jeho celoživotnú tvorbu.

Peter Tollarovič sa prvý raz stretol s majstrom v Bratislave.

„Na to nikdy nezabudnem.

Vystúpil na námestí z električky v ošumelom hubertuse.

Podali sme si ruky.

Silno na neho zapôsobilo, že aj môj otec sa narodil v Suchej nad Parnou.

Hoci ja už žijem v Trnave, fakt, že sa stretli dvaja Sušania, znamenalo pre Viliama Turčányho gesto dôvery a otvorenosti.

Mal veľmi rád svojich rodákov a mladých ľudí,“ približuje Peter Tollarovič, ktorý by uvítal, keby sa niektoré zo slovenských vydavateľstiev podujalo vydať Turčányho súborné básnické dielo.

Rodáci chystajú pamätnú izbu

Medzi projekty, na ktorých sa aktívne pracuje, patrí pamätná izba, ktorú pripravujú Turčányho rodáci v Suchej nad Parnou.

Možno sa tam žiaci počas exkurzií dozvedia aj to, prečo majster zvolil pre osobné dedikácie svojich kníh skratku B. V. D. G.

„Bohu vďaka, Deo gratias - dvojjazyčne.

Viliam Turčány s úsmevom dodával, že preto, aby aj v nebi rozumeli,“ vysvetľuje Peter Tollarovič.