Blahoslavená Sára pozýva k práci na sebe

Na svet prišla 11. mája 1899 do dobre situovanej rodiny iba niekoľko sto metrov od Dómu sv. Alžbety. V budove aj dnes sídli známy hotel, hoci má iný, moderný šat. V tom čase niesol meno Schalkház, postaviť ho dal Sárin starý otec a bol symbolom luxusu.

VEĽKÁ PERSÓNA KOŠÍC

„Uvedomila som si obrovskú zodpovednosť, že nehrám fiktívnu postavu, ale skutočne veľkú persónu Košíc,“ vyznala sa ešte pred premiérou herečka Tatiana Poláková, ktorá rolu Sáry stvárňuje už päť rokov.

„Neustálou prácou na sebe je príťažlivá a inšpiratívna i pre súčasného človeka,“ hovorí ďalej predstaviteľka Sáry. „Potlačiť svoje ego a začať myslieť na druhých nejde len tak, lusknutím prstov. Aj ona vedela byť prchká a nervózna, čo ju trápilo. Zo všetkých síl sa snažila o zmenu a takouto sebareflexiou prechádza v istom období každý.“

Herečka priznala, že jej niekedy behá po chrbte mráz, keď sa prechádza na miestach, ktorými v minulom storočí chodila aj táto vzácna osobnosť.

Predstavenie, nad ktorým prebral záštitu košický arcibiskup Bernard Bober, videla už viackrát aj sestra Renáta Jamborová, provinciálna predstavená Spoločnosti sociálnych sestier, medzi ktoré patrila aj Sára. „Režisér Kamil Žiška to uchopil dobre. V historickom kontexte nadčasovo odkryl pre verejnosť aj mentalitu nás sestier.“

HĽADANIE HODNÔT A PRAVDY

Kto vlastne bola Sára Salkaháziová? Napriek tomu, že sa narodila do rodiny, kde panoval dostatok, silne vnímala biedne postavenie chudobných žien a sociálnu nespravodlivosť. Reagovala na ňu perom, písala fejtóny i novely, po krátkej epizóde ako učiteľky sa vypracovala na známu novinárku.

Hoci žila v bohémskom prostredí košických kaviarní, nezahlušila Božie volanie vo svojom vnútri a našla duchovnú cestu. Tým môže byť inšpiráciou aj pre dnešnú dobu nasýtenú hlukom sveta, kde je čoraz ťažšie stíšiť sa.

„Keď sme obklopení množstvom vecí, často strácame cit, čo je ozajstná hodnota – rodina, vzťahy, vernosť, súcit. Sára môže byť v tomto príkladom, tiež v hľadaní pravdy v živote, keď na povrchu sa môže zdať všetko v poriadku, ale vnútri to celkom tak byť nemusí.“

POMOCNÍČKA OD ZÁVISLOSTÍ

Cesta rozlišovania životného povolania trvala u tejto výnimočnej ženy desať rokov, niekoľko mesiacov bola aj zasnúbená. Kým prechádzala rozlišovaním, dokázala sa zbaviť silného návyku fajčenia, s ktorým zápasila.

Blahoslavená Sára by tak mohla byť i patrónkou ľudí bojujúcich so závislosťou od cigariet. „Určite, a nielen ich, ale aj tých, čo bojujú s akoukoľvek inou dnes rozšírenou formou závislosti,“ zamýšľa sa sestra Renáta Jamborová.

Sára sa už ako sociálna sestra neúnavne venovala zlepšovaniu postavenia žien, charite, neskôr v Komárne v náročných podmienkach aj vyučovaniu náboženstva chudobných detí a redigovaniu časopisu Katolícka žena. Vyčerpaná sa vrátila do Košíc, ale túžila po misiách v Brazílii, a tak sa sťahovala na prípravu do Budapešti.

PÁN PRIJAL JEJ OBETU

Do toho však vstúpila druhá svetová vojna, čo ju viedlo k túžbe obetovať svoj život pre prípad, ak by nastala doba prenasledovania Cirkvi a sestier. Dostala k tomu súhlas a Pán napokon túto obetu prijal.

Na ukrývaní Židov počas vojny sa podieľali aj sociálne sestry z domu v Budapešti, ktorý vtedy viedla práve Sára. V deň, keď dom obkľúčili maďarskí fašisti, v ňom nebola, mohla sa teda zachrániť. Neurobila tak, prevzala zodpovednosť a prišla medzi vystrašené sestry.

Žiadnej z  nich sa nestalo nič, ale ju odvliekli, na brehu Dunaja vyzliekli donaha a 27. decembra 1944 odstrelili do ľadovej rieky. V Budapešti, kde zomrela, bola v roku 2006 aj blahorečená.

Jej heslo Aleluja! Hľa, tu som, pošli mňa ostalo stále aktuálnym odkazom. „Je to výzva nerozmýšľať, kto niečo urobí vo farnosti alebo v rodine, ale vziať to na seba a pomôcť. Môžeme mať veľa výhovoriek, že dnes nemôžeme, nedá sa, individualizmus nás uzatvára do seba. Ak to však prekonáme, pracujeme v prvom rade na svojej ceste k večnosti.“