Brat Štefan spí, ale jeho srdce bdie

Len keď zabúdame na seba, nachádzame seba samých, len keď odpúšťame, dostáva sa nám odpustenia, len keď odumierame sebe, povstávame k večnému životu“ – týmito slovami modlitby sa začína dokumentárny film Brat Štefan.

Modlitba vychádza z úst bratov minoritov v kláštornej kaplnke v obci Brehov na východe Slovenska. Rehoľníci sa okrem iných úmyslov modlia aj za blahorečenie brata Štefana Iglódyho, ktorý zomrel mučeníckou smrťou, lebo sa odmietol zriecť katolíckej viery.

MINORITI POČAS REFORMÁCIE

Slovenskí katolícki biskupi len pred pár dňami na marcovom plenárnom zasadaní odobrili otvorenie procesu blahorečenia Štefana Iglódyho. O dovolenie začať beatifikačný proces požiadala Košickú arcidiecézu rehoľa minoritov.

Jozef Sukeník, vicepostulátor procesu blahorečenia Štefana Iglódyho, vo filme spomína, ako na kustodiálnej kapitule dostal od predstaveného úlohu, aby sa začal zaujímať o históriu mučeníkov v osade Rad. Pri návštevách rôznych archívov zistil, že minoriti tam prišli už v roku 1635.

Režisér Marek Poláček vysvetľuje, že 17. storočie bolo obdobím vojen, náboženskej neznášanlivosti a násilia. „Počas reformácie katolícka viera v Hornom Uhorsku upadla. Katolíkov zostalo len päť až desať percent. Svätá stolica preto vyslala do našich krajov apoštolských misionárov – minoritov. V osade Rad na Zemplíne založili malý kláštor. V roku 1639 k nim vstúpil aj 18-ročný šľachtic Štefan Iglódy.“

KALVÍNSKY PÔVOD

Polhodinový film ponúka o  bratovi Štefanovi a jeho prepojení so súčasnosťou mnoho zaujímavých informácií. Zaznieva aj presný opis dramatických udalostí, ktoré sa odohrali 6. novembra 1639. Zapísal ich taliansky minorita Ján Krstiteľ Astorio z Ferrari.

Súhrnná správa z Vatikánskeho archívu z  roku 1640 o  Štefanovi Iglódym hovorí, že je to laický brat z Rádu svätého Františka, minoritov konventuálov: „Eliáš Iglódy, približne osemnásťročný mládenec vysokej postavy a najvznešenejších spôsobov, sa narodil zámožným rodičom, ktorí však vyznávali kalvínske náboženstvo, v mieste Kisrozvágy.“

KATOLÍK A MNÍCH

Napriek tomu, že bol vychovávaný vo veľkej nenávisti ku Katolíckej cirkvi, jeho príbeh ukazuje aj dnes, aká dôležitá je modlitba za jednotu kresťanov. „Eliáš Iglódy ešte ako šestnásťročný zanechal kalvínske náboženstvo a na dvore grófa Ňáryho viedol príkladný duchovný život,“ píše páter Astorio.

„Keďže chcel ešte lepšie slúžiť Bohu, dva roky po svojom obrátení požiadal bratov, aby ho obliekli do rehoľného rúcha a dovolili mu stať sa laickým bratom františkánom minoritom. Prijali a obliekli ho v kláštore v Rade, kde dostal rehoľné meno Štefan.“

Do minoritskej rehole vstúpil s túžbou konať až do smrti pokánie. Šesť mesiacov viedol v kláštore v Rade čnostný život. Vynikal láskou, nábožnosťou a apoštolským duchom.

Páter Jozef Sukeník tvrdí, že brat Štefan zažil čosi veľmi silné s Ježišom a rozhodol sa zasvätiť mu život. „Potom bol už absolútne nekompromisný. Veľmi si vážil, že môže byť katolíkom a rehoľníkom.“

V ŽIVÝCH PLAMEŇOCH

Najkrajšia na Štefanovom svedectve je láska, s akou dokázal žiť svoj radikalizmus. „Nemôžem mlčať o obrovskej láske k Bohu a blížnym, ktorou tak veľmi horelo jeho srdce, že sa stal akoby sopkou lásky, chrliacou živé plamene horlivosti,“ píše sa v krátkom životopise brata Štefana Iglódyho z roku 1711.

V období reformácie boli násilne usmrtení niekoľkí minoriti z kláštora v Rade. Štefan Iglódy bol umučený ako prvý. Roland Böőr, ktorý bol farárom farnosti Rad v rokoch 1998 – 2023, približuje, ako začali sláviť pamätné dni a modliť sa za mučeníkov z Radu ešte predtým, ako počas archeologického výskumu náhodne našli ich ostatky. „Od samého začiatku to bolo brané tak, že sme našli svätých.“

PREMIÉRA NA VEĽKÝ TÝŽDEŇ

Svoj pohľad na obdobie 17. storočia a na osobnosť Štefana Iglódyho ponúkajú vo filme aj historici Peter Kónya, Béla Vilmos Mihalik a Peter Zubko. Archeológ Arpád Balog a antropologičky Soňa Kalafutová a Jana Gaľová približujú archeologický nález. Dokumentárny film Brat Štefan bude mať premiéru na Veľký piatok 29. marca o 20.35 na STV 2.