Dana Podracká: V krvi nám koluje Biblia

Aký bol váš vzťah k Biblii pred napísaním Archy?     
Poznala som len niektoré z biblických príbehov; tie základné, ktoré pozná každý. Komplexné čítanie Biblie som vždy odkladala na neskôr. Keď teda prišla ponuka napísať túto knihu, bola to pre mňa obrovská výzva. 

Ako ste si s ňou poradili? 
Vo svojej knižnici mám vyše tisícstranové vydanie apokryfov Nového zákona. Moja prvá otázka na riaditeľa vydavateľstva SSV Ivana Šulíka bola, či môžem použiť aj apokryfy. Nemal námietky.  

Spočiatku som si myslela, že to nedokážem napísať. 

„To by na mňa musel zostúpiť Duch Svätý,“ povedala som položartom redaktorke Alžbete Šuplatovej. A ona mi na to: „Neboj sa, Danka, zostúpi...“

Čítala som vtedy od Márie Valtorty Evanjelium, ako mi bolo odhalené. Ona opísané obrazy videla. Každé ráno som sa modlila Modlitbu ponorenia do Kristovej krvi a čakala som, či a kam ma postavy budú viesť. 

Putovala som s nimi až do konca. Sú stále vo mne. Ako zlatá lopta zmŕtvychvstania, za ktorou spolu ideme ďalej. 

Podľa akého kľúča ste si vyberali príbehy, ktoré prerozprávate? 
Príbehy sú archetypálne. Je to kolujúca Biblia v krvi. Všetky sa opakujú - okrem života Ježiša Krista.

Vyberala som si tie, ktoré ma emocionálne zasahovali. Povedzme Mojžišov košík. Cez tento motív sme s Pavlom Bálikom (grafický dizajnér knihy, pozn. red.) dospeli k jeho inovovanej verzii: hniezdam záchrany novorodencov. V knihe sú teda obrazové skoky v zmysle času.

Všetko so všetkým súvisí. Zároveň však jedno vyrastá z druhého. V tomto zmysle Nový zákon nie je paralelkou Starého zákona; je to chrám nad chrámom ako poschodová katedrála Sainte-Chapelle.

V ktorom biblickom príbehu ste sa našli; s ktorou postavou ste sa najviac stotožnili? 
Je vo mne viacero postáv.

Cez Archu som sa stotožnila s vierou ako putovaním. Povedzme, že som pomyselná pocestná. Fascinuje ma, čo sa stalo v Emauzoch. Ako poetka si myslím, že každý zjavený obraz je emauzský. 

Tak ako Kleopas a Nikodém nespoznali Ježiša, až kým nerozlomil chlieb, aj my často nevieme rozpoznať, čo je zjavné, nevidíme to. Nemám tým na mysli len indície posvätného, ale aj zlého. Napríklad keď vznikal tzv. Islamský štát, tiež sme hneď nerozpoznali jeho brutálny rádius. Až pri zabíjaní... 

Prečo práve názov Archa?   
Prvou archou v Biblii bol Noemov koráb. Neskôr mala archa iné podoby.

"Ak zlu otvárame srdce, zatvárame dvere láske."

Po rozhovore s Bohom doniesol Mojžiš z vrchu Sinaj dve tabule s prikázaniami. To bola archa zmluvy, ktorá sa uložila do truhlice a prebývala v stane. Keď Mojžiš vyšiel zo stanu, kde sa tiež rozprával s Bohom, jeho tvár žiarila tak, že ľudia si zakrývali oči. Neskôr chcel kráľ Dávid postaviť pre Boha dom. Túto myšlienku zrealizoval jeho syn Šalamún, ktorý postavil chrám – ďalší druh archy. 

V Novom zákone sa – aspoň ja to tak cítim a vnímam – archa presúva do tela človeka. Božie telo je predsa príbytkom Ducha Svätého; je posvätným chrámom, v ktorom všetko cirkuluje vďaka modlitbe.

Modliaci sa chrám tela ide do Božieho chrámu, kde Boh mlčí – to je prepojenie veľkej a malej konštelácie sveta, v ktorom žijeme. 

Môžu byť našou archou aj slová či blízki ľudia? 
K tomu patrí príbeh o Samaritánke. Ježiš jej ponúkne živú vodu, ale myslí tým Božie slovo.

Pavol Bálik ako sprievodnú ilustráciu zvolil matricu písma Griffa Bemba z roku 1502. Renesanční písmolejári jej hovorili fonty, z francúzskeho fount, čo znamená liať, odlievať, ale aj krstiteľnicu. Font prežil ako pomenovanie digitálnych súborov a neprestáva krstiť všetky jazyky.

Veď Boh bol chápaný aj ako trojstupnňová fontána, symbolizujúca tri božské osoby. 

Takých asociácií ste zrejme nachádzali pri tvorbe knihy veľa. 
Paradoxne aj opačných (smiech). Napríklad zlaté teľa 21. storočia – pre snobov. K textu sme dali fotku mŕtveho teľaťa vo formaldehyde od Damiena Hirsta. Bolo vydražené za desať miliónov libier. 

Existujú teda až nepochopiteľné paralely medzi popkultúrou a populizmom, ktorý je zlý, pretože je falošný. Ako to v jednom rozhovore povedal pápež František: Za populizmom sa vždy skrýva mesianizmus. Vždy.  

Chceli ste v Arche doručiť čitateľom nejaký konkrétny odkaz? 
Pôvodná myšlienka bola osloviť veriacich aj neveriacich tínedžerov. Povedať im, že príbeh Ježiša Krista je najväčším príbehom všetkých čias. On je vademékum o tom, ako nedať zlu príležitosť pôsobiť ani v myšlienkach, ani v činoch.

Ak zlu otvárame srdce, zatvárame dvere láske. 

Za sklom kaviarní vídavam mladých ľudí, ktorí si niečo  rozprávajú. Tiež sú v arche; arche výmeny. 

Kniha im odkazuje, že bez Boha sa nedá pochopiť nič. 

Bola Archa skôr dialógom s Bohom alebo s čitateľom? 
Dialóg s Bohom vedú len proroci. Som iba poetka, ktorá verí, že tvár Krista spája v sebe všetky tváre ľudí, mužov i žien, ktorí kedy žili (úsmev), vrátane čitateľov.