Dobroty z farmy pri pápežskej vile

Južne od Ríma pri jazere Albano sa nachádza Castel Gandolfo. Súčasťou letného pápežského sídla je farma, ktorá zásobuje čerstvými potravinami hlavu Katolíckej cirkvi i zamestnancov Vatikánu.
Zuzana Artimová 10.09.2023
Dobroty z farmy pri pápežskej vile

Mlieko od týchto kráv je vraj chutnejšie ako od iných výrobcov. Snímka: profimedia.sk

Ak zavítate do Večného mesta a radi by ste si pozreli nielen Vatikán, ale aj pápežské sídlo v Castel Gandolfe, nie je to žiadny problém. Až do 4. novembra vás tam každú sobotu odvezie vlak.

Záujemcovia, ktorí si objednajú cestovný lístok na Vatikán vlak, sa vyhnú dopravným zápcham a čakaniu, ale tiež získajú prístup do Vatikánskych múzeí, Sixtínskej kaplnky, Vatikánskych záhrad a botanických a architektonických skvostov, ktoré pápežská rezidencia v Castel Gandolfe ukrýva. Castel Gandolfo sa stáva aj novým centrom ochrany životného prostredia.

Svätý Otec tam vo februári otvoril projekt Borgo Laudato si’, zameraný na vzdelávanie v oblasti integrálnej ekológie a na kultúru starostlivosti – priestory pápežského sídla tak získali ďalší rozmer služby.

Pápež František v októbri 2016 otvoril pre širokú verejnosť aj pápežský apartmán v Castel Gandolfe – nádherné historické priestory sú súčasťou Vatikánskych múzeí.

Svätý Otec už predtým sprístupnil veľkú časť areálu – apoštolský palác a pápežské záhrady.

Z HISTÓRIE SÍDLA

Letné sídlo pápežov v Castel Gandolfe je oveľa väčšie ako samotný Vatikán. Počas druhej svetovej vojny sa stalo útočiskom pre tisíce prenasledovaných Židov.

Rezidenciu najviac využíval Pavol VI. a Benedikt XVI. Oddýchnuť si tam však chodil aj Pius XII. a Ján Pavol II., ktorý si rád zaplával v bazéne.

História pápežského sídla však siaha do prvej polovice 17. storočia.

Pápež Urban VIII., vlastným menom Maffeo Vincenzo Barberini (1568 – 1644, pontifikát v rokoch 1623 – 1644), dal v Castel Gandolfe vybudovať vilu, do ktorej by sa mohol utiahnuť počas letných horúčav.

Urban VIII. si vybral rovnaké miesto, aké pred takmer dvoma tisícročiami zaujalo rímskeho cisára Domiciána (51 – 96), ktorý sa tam rozhodol postaviť palác.

K impozantnému sídlu patrilo umelé jazero a amfiteáter. Čo sa týka voľby architekta, pápež zveril prácu v Castel Gandolfe do rúk Carla Madernu (1556 – 1629). Bolo to overené meno, pretože práve Carlo Maderna vytvoril priečelie Baziliky sv. Petra aj Kostola Santa Susanna.

V dôsledku politiky a zániku Pápežského štátu sa Castel Gandolfo v rokoch 1870 – 1929 nevyužívalo.

V roku 1929 sa však podpísali Lateránske zmluvy a Castel Gandolfo odvtedy patrí k Vatikánskemu mestskému štátu.

Z Lateránskych zmlúv vyplývalo, že Taliansko zaručuje Svätej stolici pozemky, čo znamenalo nezávislosť.

KVALITA PODĽA PIA XI.

Na pápežskom stolci vtedy sedel Pius XI. (pontifikát v rokoch 1922 – 1939). Hovorí sa o ňom ako o jednom z najväčších modernizátorov Vatikánu.

Bol to nielen veľmi múdry, ale aj praktický muž. Jeho zásluhou vznikla v roku 1934 pápežská farma podľa zásady, aby sa neprodukovalo veľa vecí, ale aby sa robili dobré veci.

Všetkým kládol na srdce, že nejde o kvantitu, ale o kvalitu. A tak majú produkty s označením fattoria ville pontificie (farma pápežskej vily) cveng aj vo vatikánskom supermarkete.

Ide najmä o čerstvú zeleninu, mlieko, syry, mozzarellu, jogurty, vajcia, olivový olej, džemy.

PLODY A ZVIERATÁ

Vďaka miestnym zamestnancom prekvitajú zeleninové záhrady, ovocné i olivovníkové sady, ale aj chov domácich zvierat.

Nový domov tam našli i pštrosy a osly, ktoré dostal pápež darom. Pštrosy sem doputovali až z Afriky, malé sivé oslíky zo Sardínie a biele somáriky z Egypta.

Hydinová časť farmy umožňuje chov tristo až štyristo sliepok s voľným výbehom. Je tu miesto aj pre morky či králiky.

Kurníky, ktoré vyzerajú ako záhradné chaty, zdobia majolikové dlaždičky s výjavmi zo života domácich zvierat. Na niektorých dlaždičkách dodnes vidieť stopy po streľbe. Dierky po guľkách sú pamiatkou na druhú svetovú vojnu, keď sa farma ocitla na území spojeneckých vojakov. Castel Gandolfo totiž leží neďaleko Anzia, kde Američania vysadili výsadkárov.

Kravy vyprodukujú niekoľko sto litrov mlieka denne. O toto mlieko je veľký záujem, lebo je vraj chutnejšie a lepšie než od iných výrobcov.  Stolujúcim pri pápežskom stole chutí viac plnotučné ako odstredené mlieko.

Aj v záhradách je rušno. Práce je tam dosť počas celého roka. Konáre stromov treba odborne prerezať, pôdu skypriť a pripraviť na výsadbu zeleniny, ako sú zemiaky, cukety, paradajky.

Odmenou pre všetkých je chutná úroda.