Dotrpieť s Kristom

Štrnásť zastavení – ale trochu iných, na aké sme zvyknutí. To je špecifikum pokoncilovej alebo biblickej krížovej cesty. 

„V duchu Direktória o ľudovej zbožnosti a liturgii pozýva modliacich zahĺbiť sa do jednotlivých fáz Ježišovho utrpenia, no nekončí sa pochovaním Pána Ježiša a uložením jeho tela do hrobu, lež spomienkou na jeho zmŕtvychvstanie. Text tejto krížovej cesty je plný viery a nádeje, preniknutý úprimnou láskou k tomuto nábožnému cvičeniu,“ charakterizovala knižnú novinku PR manažérka SSV Martina Grochálová. 

Jej autorom je špirituál Kňazského seminára svätého Františka Xaverského v Badíne Ľubomír Grega. Čitatelia Katolíckych novín ho môžu poznať aj cez pravidelnú prílohu novín Deň Pána, do ktorej tento rok prispieva svojimi homíliami. Podobne ako v nich, aj v brožúrke Krížová cesta. Pokoncilová zaujme údernosťou, všimnutím si a priblížením nových súvislostí, štylistickou zručnosťou. 

„Najznámejšia posledná pozemská cesta. Pre mnohých neustála životná inšpirácia, pre iných nepochopené zlyhanie. Cesta, ktorá stále rozdeľuje ľudí na ochotných nasledovať Krista a na prizerajúcich sa. Pokúsme sa teraz vydať za ním aspoň v srdci,“ pozýva nás autor v úvode. 

A veľmi vábivo nás vedie ďalej. 

Iné zastavenia
Napríklad k večeri. Dohodnutej. Naplánovanej. Toľko ráz sme o nej čítali, počuli, dívali sa na jej rôzne vizuálne zobrazenia – a predsa; koľkým z nás pri meditácii o nej napadlo, že sa začala Ježišovou inštrukciou:

„Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: ‚U teba budem sláviť veľkonočnú večeru so svojimi učeníkmi‘“ (Mt 26, 18; podľa ekumenického prekladu, pozn. red.)?

A že „rovnakú požiadavku kladie aj nám: ‚Priprav mi dom, u teba budem večerať‘. Ježiš nás pozná a pozná aj našu srdcovú sieň. Je môj dom, je moje srdce pripravené večerať s Ježišom? Má vo mne istotu, že ho neodmietnem?“ 

Obálka brožúrky Krížová cesta. Pokoncilová od špirituála Kňazského seminára svätého Františka Xaverského v Badíne Ľubomíra Gregu. Snímka: archív SSV

A po večeri ďalšia cesta. Ďalšia zastávka na nej. V tmavej záhrade, pri getsemanskej modlitbe. Prichádza však Judáš a bozk na rozlúčku. Ježiš je zrazu v rukách kňazov. A na zmanipulovanom súde.

Prichádzajú prvé kvapky krvi. Pilátová voda. Celá cesta detailov, ktoré sme si možno nevšimli – a napokon tri klince a tri smrteľné zápasy. Chvíľa, keď je už všetko rozdané.

No krížová cesta pokračuje ďalej. Až k tichu na kríži. Až k odvahe tajných a slabosti jedenástich.

Až k hrobu plnému života.   

Krížová cesta, ktorá vedie cez srdce
Pre tých, ktorí budú túto krížovú cestu vnímať nielen auditívne, ale aj vizuálne, bude akiste milým prekvapením aj prítomnosť ilustrácií Ladislava Záborského. Podobne ako text Ľubomíra Gregu, aj tie boli v diele použité bez nároku na honorár (so súhlasom výtvarníkovej dcéry Márie Záborskej).

Ak si chcete vo Veľkom týždni dopriať súkromnú krížovú cestu, ktorá by vás pripravila na slávenie veľkonočných tajomstiev, tá od Ľubomíra Gregu patrí medzi dobré voľby. Zaručuje to Gregov cit pre slová, detail i autorskú skratku.

Aj vďaka týmto atribútom sa vypočuté či prečítané ľahko mení na premodlené, premeditované. Krížová cesta. Pokoncilová je jednou z tých, ktoré nevedú po povrchu, ale cez srdce – a umožňujú čitateľovi vidieť, všimnúť si, neprehliadnuť to, čo ho zraňovalo na vlastnej životnej kalvárii. Alebo čím on zraňoval iných. 

Žiadne lacné (a zväčša neúčinné) moralizovanie; len úprimné vnorenie sa do hĺbok vlastného života, svedomia.