Dramatik Karol Wojtyła prináša univerzálne témy

Poznali ste divadelnú tvorbu Karola Wojtyłu už aj predtým, ako sa vám do rúk dostalo jeho celé literárne dielo?

Na Slovensku bola najznámejšia hra Pred klenotníkovým obchodom, ktorej názov sa prekladal aj Pred zlatníctvom. Divadlo pod kostolom v bratislavskom Ružinove inscenovalo fragmenty hry Brat nášho Boha.

Ďalšie Wojtyłove hry však u nás neboli dostupné, preto som bol veľmi rád, že sa mi podarilo dostať k jeho súbornému dielu. Jedna strana bola v taliančine, druhá v poľskom origináli, čo je fantastická pomôcka pri pochopení významu textu.

Uvedomil som si, že sú to nádherné myšlienky. Niektoré ma fascinovali až tak, že som si ich čítal viackrát. Je to nesmierne krásny, bohatý a originálny myšlienkový materiál.

Čím vás tvorba dramatika Karola Wojtyłu oslovila?

Jedinečná je už samotnými témami, ktorým sa venuje. Napríklad v hre Pred klenotníkovým obchodom rozoberá sviatosť manželstva. V dvoch hrách Jeremiáš a Jób vychádzal zo Starého zákona. Ďalej ide o už spomínanú hru Brat nášho Boha a Lúče otcovstva.

Všetky majú v sebe jedinečný náboj. Keďže Karol Wojtyła bol nesmierne vzdelaný človek, teológ a filozof, jeho hry odzrkadľujú hlboké poznanie ľudských vzťahov a problémov. Ako kňaz videl a počul veľa. A vedel o tom aj písať.

Sú to klasické divadelné hry?

Ide skôr o literárnu drámu, ktorá je viac určená na čítanie ako na hranie, pretože Wojtyłove filozoficko-poetické myšlienky sú pomerne náročné. Je to nesmierne bohatý materiál s množstvom inšpirácií a vnútorných tém. Pri divadelnej interpretácii s tým treba, pravdaže, pracovať.

Pri čítaní je možnosť vrátiť sa k myšlienke, premeditovať ju, pouvažovať o tom, čo chcel vlastne autor povedať. V divadle na to však čas nie je.

Preto keď sme pred niekoľkými rokmi v divadle Teatro Colorato pripravovali inscenáciu Lúče otcovstva, snažili sme sa dávkovať jednotlivé myšlienky divákom tak, aby ich stíhali vnímať, zamyslieť sa nad nimi a aby im neušla nadchádzajúca myšlienka.

Používa Karol Wojtyła metaforickú reč?

Veľmi často pracuje s prvkami prírody alebo s podobenstvom ako takým. Keďže miloval prírodu, hory, cítiť to aj v jeho hrách.

Myslíte si, že keby pokračoval v dramatickej tvorbe, gradovala by?

Je známe, že mal ambíciu stať sa viac hercom ako dramatikom. V múzeu v jeho rodných Wadowiciach je pekná expozícia, kde možno vidieť kostýmy, v ktorých v mladosti hral. Keby však pokračoval v dramatickej tvorbe, určite by sa vyvíjal a rástol, aby jeho hry boli viac určené javisku.

Môžete to bližšie vysvetliť?

Venoval sa rapsodickému divadlu, ktoré dáva dôraz na slovo a na jeho význam. Divák si v hlave sám vytváral priestor, prostredie, situáciu, kde sa dej odohráva. Povedal by som, že išlo o takzvané nanebovstúpenie slova do obrazu.

Rapsodické divadlo sa často hralo v malých bytoch, kde sedelo veľa ľudí natlačených vedľa seba, pri svetle nočnej lampy, občas pri klavíri. Ak chcete dať takejto hre javiskovú podobu, režisér aj celý tím musia použiť veľa fantázie, aby k hodnotným slovám vytvorili adekvátne prostredie a situácie.

Väčšinou dramatik vymedzí, že dej sa odohráva napríklad v salóne, ktorý je zariadený v nejakom štýle, že sú tam dvere sprava, zľava. Niektorí dramatici až úplne detailne opíšu, ako by mala scéna vyzerať.

A toto Karol Wojtyła nerobí?

Nie. On to úplne necháva ako literárnu drámu. Ale nerobil to ani Shakespeare, ktorý síce napíše, že sa to odohráva na zámku alebo v lese, ale inak žiadne podrobnosti. Je to pre inscenačný tím sloboda i výzva.

V hre Pred klenotníkovým obchodom vystupuje postava kňaza Adama. Myslíte si, že Karol Wojtyła vo svojich hrách zobrazoval aj sám seba?

Čiastočne áno, ale v jeho textoch dominuje najmä téma vzťahov: manželstva, materstva, otcovstva. Jednak je to asi preto, že jemu samému chýbali rodičia. Postupne prišiel o mamu, brata, otca. Na druhej strane cítil, že v celej spoločnosti absentuje otcovstvo a rodičovská zodpovednosť.

Hru Pred klenotníkovým obchodom napísal v roku 1960 a Lúče otcovstva v polovici šesťdesiatych rokov. Takže nielen dnes, ale už aj vtedy to boli nesmierne aktuálne témy. Otec mal v jeho ponímaní tri dimenzie: fyzický otec, duchovný otec a potom je to rovina nebeského Otca.

Svätý Ján Pavol II. bol ako pápež blízky ľuďom na celom svete. Je im blízky aj ako dramatik?

Ľudia ho vnímali a stále vnímajú ako veľkú osobnosť. Často však zostanú prekvapení, lebo aj keď vedia, že idú na Wojtyłovu hru, nečakajú, že to bude taký hutný myšlienkový náklad. Nie všetci diváci sú na to pripravení.

Človek vníma väčšinou divadlo tak, že sa ide zabaviť, uvoľniť. V prípade Wojtyłových hier je potrebné absolútne sa skoncentrovať, aby ste mohli vnímať obsah jednotlivých slov.

Je to v dnešnom hlučnom svete vôbec možné?

Je. Sám som bol milo prekvapený. Takáto kuriózna situácia nastala, keď sme Lúče otcovstva hrali na jednom malom námestí v Krakove počas Svetových dní mládeže. Veľmi som sa toho obával, lebo všade bol hluk a množstvo ľudí.

A toto určite nie je typ produkcie, ktorá je určená na otvorený priestor námestia. Stalo sa však čosi úžasné: ľudia si na námestí posadali a vytvorili oázu ticha, v ktorej mohli hercov vnímať.

Aj keď sa okolitý svet nezastavil, pri javisku sa vytvoril ostrov sústredeného publika. Dodnes na to spomíname ako na jedinečný zážitok.

Na aké úskalia ste pri inscenovaní narazili?

Kompletný preklad mal približne 39 strán. Pre divadelnú podobu sme hru museli skrátiť a výrazne upraviť. Zostalo nám osem strán, z ktorých vznikla približne štyridsaťminútová inscenácia.

A to vôbec nie je málo, lebo je veľmi myšlienkovo bohatá. Karol Wojtyła často zdôrazňuje veci tak, že ich zopakuje alebo ich povie inými slovami. Pôvodné vnútorné monológy jednotlivých postáv sme čiastočne prepísali do dialógov.

Bratislavské divadlo Teatro Colorato v roku 2014 inscenovalo a predstavilo slovenskému publiku divadelnú hru Karola Wojtyłu Vyžarovanie otcovstva pod názvom Lúče otcovstva. Predstavenie sa stretlo s veľmi pozitívnou odozvou. Hlavnú mužskú postavu stvárnil herec Štefan Bučko. Snímka: archív divadla Teatro Colorato

Nemali ste obavu, ako zafungujú témy manželstva a otcovstva u súčasného publika?

Dramaturg Juraj Fotul, ktorý mi výrazne pomáhal s úpravou textu, vravel, že ak sa tento titul dožije maximálne piatich repríz, tak to bude veľký úspech (smiech). Ale záujem bol obrovský – už pri dvoch premiérach sme pridávali ďalšie tri predstavenia.

Paradoxne Lúče otcovstva patrili k našim najhranejším inscenáciám. Potvrdilo sa nám, že ľudia sú hladní aj po náročných témach. Veľmi pozitívne reagovali aj tí, ktorí nie sú veriaci. Téma sa nám ukázala ako univerzálna. Vzťahy medzi rodičmi a deťmi sú všeobecné a istým spôsobom sa dotýkajú každého.

Chceli by ste inscenovať aj niektorú ďalšiu Wojtyłovu hru?

Určite áno. Keďže na Lúče otcovstva ľudia zareagovali vysoko kladne, máme to v pláne. Zrejme by sme sa pustili do hry Pred klenotníkovým obchodom v modernom, atraktívnom divadelnom šate.