Duše v očistci majú svoje múzeum

Rok 1897. V Kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Ríme vypukol požiar. Plamene zachvátili kaplnku zasvätenú Panne Márii  Ružencovej.

Po uhasení požiaru sa kňaz Victor Jouët, ktorý bol zakladateľom Asociácie modlitieb Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu za duše v očistci, šiel pozrieť, čo z výzdoby kaplnky ostalo - a za oltárom objavil ľudskú tvár plnú nešťastia.

Victor Jouët uveril, že je to duša z očistca, ktorá takto chcela putujúcu cirkev upozorniť na Cirkev trpiacu. Kňaza udalosť zasiahla natoľko, že sa rozhodol cestovať po Európe a zhromažďovať rôzne artefakty, ktoré nejakým spôsobom zaznamenávali pokusy duší v očistci kontaktovať sa s ľuďmi na zemi.

Každý zo zhromaždených predmetov získal Victor Jouët od súčasníkov, ktorí údajne prišli do kontaktu s dušou či dušami v očistci. Prejavovať sa to malo najmä rôznymi odtlačkami (najčastejšie prstov a rúk) na daných artefaktoch.

Práve z týchto predmetov je zostavený depozitár múzea, ktorého cieľom je upozorniť na to, že existuje očistec a že niektoré duše v ňom dostali milosť prísť na svet, aby upozornili na potrebu našich modlitieb a obiet za ne.

Zbierku požehnal aj Pius XV, ktorý veril, že pomôže zvýšiť povedomie o očistci a o našej kresťanskej povinnosti pomáhať dušiam v ňom.