Hviezdoslav ju považoval za jarný kvietok

Vychádzajúca zornička, rodiace sa slnce, jasná hviezda. Aj takto nežne častoval svoju ženu Pavol Országh Hviezdoslav, ktorého 170. výročie narodenia sme si pripomenuli 2. februára. S milovanou Ilonou prežil veľký básnik 45 rokov harmonického manželstva. 
Mária Bilá 13.02.2019
Hviezdoslav ju považoval za jarný kvietok

Zo zachovanej korešpondencie Hviezdoslava a Ilony je možné vycítiť vzájomnú lásku a úctu. Ilustračná snímka: pixabay

„Treba si uvedomiť kontext doby, v ktorej Hviezdoslav žil. Ľudia si svoje súkromie prísne strážili, verejné prejavy citov či väčšej náklonnosti neboli bežné a klebety nepodporovala dobová tlač,“ tvrdí literárna historička Daša Korytárová-Lofajová. Existuje však viacero svedectiev o tom, aký bol vzťah básnika a Ilony. 

Štyrikrát sa zľakol požiadať ju o ruku 
Podľa literárnej historičky sa básnik s budúcou ženou stretol prvýkrát v čase, keď bola Ilona dieťa a on študent:

„Otec Ilony, evanjelický farár Samuel Novák, zoznámil v roku 1867 na svojej fare v Dolnom Kubíne nádejného mladého básnika Pavla Országha s Jankom Matúškom. Spolu s inými národovcami sa Samuel Novák zaslúžil o to, aby vyšli Országhove Básnické prviesenky Jozefa Zbranského. Môžeme predpokladať, že mladý Pavol bol častým návštevníkom fary, kde žila aj Ilona.“

Dvojica sa do seba zaľúbila o pár rokov neskôr pri nácviku hry Skrotená divoška. Básnik hral hlavnú úlohu plukovníka Hromového, Ilona divošku, ktorú skrotil. Ladislav Nádaši-Jégé v článku Súkromný život Hviezdoslavov píše, že ich náklonnosť si všimol biskup Ľudovít Geduly:

„Toto prezradenie ich vlastného tajomstva oboch pravdepodobne milo prekvapilo, keďže mladí ľudia obyčajne ani netušia, že pohľadmi a výrazom tváre prezradia to, čo si slovami ešte netrúfajú povedať.“

Mladík potom musel odísť do Senice; s Ilonou si vymieňali priateľské, časom ľúbostné listy. „Hviezdoslavovi na Ilone imponovalo, že bola príkladne národne i kultúrne uvedomelá a nehanbila sa za Hviezdoslavových rodičov, ktorí boli síce zemania, ale žili sedliackym životom,“ uvádza literárna historička. 

Pavol Országh Hviezdoslav (1849 - 1921) s manželkou Ilonou (1856 - 1932) na zámku v Krči, 1918

Okolo Ilony sa však točilo viac mládencov a básnik pochopil, že musí konať. O ruku sa ju pokúsil požiadať štyrikrát – napokon to spravil písomne. Bolo to v dobe, keď „áno“ museli povedať rodičia budúcej nevesty.

„Samuel Novák bol autoritou nielen pre náboženskú obec, ale aj pre miestnych obyvateľov. Zdá sa mi prirodzené, že bol autoritou aj pre Hviezdoslava. Preto sa neodvážil požiadať o ruku svojej milej priamo, ale urobil to radšej listom,“ približuje Daša Korytárová-Lofajová.

Kópia daného listu je dodnes vystavená v Literárnej expozícii P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. 

Ona „kávičkovala“, on rybárčil 
Oficiálne sa zasnúbili 26. septembra 1875, vzali sa v roku 1876. Hviezdoslav sa pre svoju lásku zriekol aj kariéry. „Novákovci chceli mať svoju dcéru po svadbe pri sebe, preto sa Hviezdoslav vzdal advokátskej praxe v Námestove a vrátil sa do Dolného Kubína, kde pôsobil ako podsudca,“ tvrdí literárna historička.

Básnik sa však v štátnej službe necítil dobre aj pre rastúci maďarizačný tlak, preto sa v roku 1879 (už aj so ženou) vrátil do Námestova a otvoril si advokátsku kanceláriu. 

„Ich manželský život môžeme považovať za harmonický. Hviezdoslav mal chatrné zdravie, preto často navštevoval kúpele, kde ho takmer vždy sprevádzala jeho žena. V dobových dokumentoch sa často spomínajú vychádzky vtedajšej spoločnosti do prírody, prípadne nedeľné obedy či iné stretnutia, na ktorých bola Ilona vždy prítomná,“ uvádza Daša Korytárová-Lofajová. 

 Ilona si 28 básní starostlivo strážila a traduje sa, že ich vložila do rakvy svojho manžela.

V tomto vzťahu sa zrejme stretli introvert a extrovertka. Podľa Ladislava Nádaši-Jégého Hviezdoslav chodil do spoločnosti málo a do hostincov vôbec nie: „Do zábavných krúžkov šiel jedine po svoju ženičku, keď bola niekedy na kávičke. Keď sa blížila hodina rozchodu spoločnosti, šiel po svoju Ilonku.“ 

Dvojica nemala deti – až po náhlej smrti básnikovho brata Mikuláša si k sebe vzali jeho potomkov Sidóniu a Jaroslava. „Postarali sa o ich výchovu a stali sa ich každodennou súčasťou. Hviezdoslav bol vášnivý rybár. Často brával svoju ženu a osvojené deti na rybačku,“ tvrdí literárna historička. 

Vzájomná láska a úcta
Obraz o živote manželov zanechal ich súčasník Albert Pražák, ktorý mal ako jeden z mála možnosť čítať aj básnikove najintímnejšie verše:

„Sú veľmi osobné a osobnostné a dotýkajú sa mnohých nálad a zážitkov, ku ktorým mali iba oni dvaja kľúč. Országhovi sa jeho milá vždy videla ako vychádzajúca zornička, ako rodiace sa slnce, ako jasná hviezda a zlatistý oblak. Videl v nej vždy niečo osviežujúce, a preto ju prirovnával k jarnému kvietku, osviežujúcemu potôčiku a k jasnému poslovi prichádzajúcemu z nebies.“

Týchto 28 básní si Ilona starostlivo strážila a traduje sa, že ich vložila do rakvy svojho manžela. 

To, čo sa však zachovalo, sú listy z rôznych fáz ich života. Nedávno vyšli aj v súbornom diele (tiež od Jany Juráňovej).

„Vzťah Hviezdoslava a jeho manželky môžeme v súčasnosti hodnotiť len na základe ich vzájomnej korešpondencie, z ktorej je možné vycítiť vzájomnú lásku a úctu,“ dodáva Daša Korytárová-Lofajová.