K Jezuliatku so svätožiarou

Evanjeliá prinášajú správu o rozhovore medzi Ježišovými učeníkmi, ktorý sa zmenil až na hádku o tom, kto je spomedzi nich väčší: „Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa, postavil ho vedľa seba a povedal im: ,Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký‘“ (Lk 9, 46 – 48).

Najväčší medzi svätými je teda ten, kto dokáže objať dieťa, kto dokáže osloviť dieťa, kto dokáže rozžiariť oči dieťaťa, kto dokáže vstúpiť do jeho života určujúcim spôsobom a natrvalo ho ovplyvniť. A tak sú azda spomedzi svätých najväčší tí, ktorí patria do okruhu adventných a vianočných dní.

ZNÁMI I MENEJ ZNÁMI SVÄTCI

Pred očami čitateľa defilujú adventní a vianoční svätí: Mikuláš, Barbora, Lucia, Štefan, sväté neviniatka, ale aj Adam a Eva či traja králi, ktorých životy dokázali ovplyvniť aj ľudovú predstavivosť a tradície – v publikácii sú jedinečným spôsobom vyjadrené aj cez reprodukcie diel akademického maliara Ondreja Zimku.

Avšak so svojou verziou vianočného príbehu, so svojím vtelením posolstva Vianoc sa čitateľovi prihovárajú i menej známe postavy svätých, ako Edmund, Adolf Kolping, Jana Františka de Chantal, Albína, Ján z Mathy, prorok Malachiáš či svätý Šarbel, ktorý sa aj v našom prostredí teší čoraz väčšej obľúbenosti.

VIANOČNÉ POSOLSTVO

Príbeh každého z nich je poučný z viacerých hľadísk. Základnú perspektívu lektúry životných príbehov tvorí ich vianočné posolstvo: dar, obeta, zrod Krista v duši, pokoj medzi názorovými oponentmi, hodnota skromnosti zoči-voči materialistickej ideológii, misijná dynamika Kristovho vtelenia, rozkvitnutie nového života, medziľudská dobrota a sociálna empatia, stratégia lásky, hodnota dobroty a vzájomnej láskavosti, sladkosť a duchovná radosť, duchovné materstvo, vzťah k životu.

Každé posolstvo pritom vyrastá z hodnoverných dejinných reálií, ktoré autor ako profesor cirkevných dejín precízne objasňuje a duchovne interpretuje.

Osobitnú pozornosť venuje symbolike (med, kvety, svetlo, spev, farby), ktorá daného svätca vystihuje a ktorá sa dokázala inkulturovať do rôznorodých liturgických, náboženských alebo bežných ľudových tradícií vlastných Adventu alebo Vianociam.

NAUČIŤ SA ČÍTAŤ SYMBOLY

Publikáciu je možné vnímať aj v kontexte slov pápeža Františka o liturgickej formácii (Desiderio desideravi).

S naliehavosťou tu hovorí o nutnosti naučiť sa opäť čítať symboly, pretože „človek ako vtelený duch je sám osebe schopný symbolicky konať a chápať symboly. Strata schopnosti chápať symbolickú hodnotu tela a každého stvorenia spôsobuje, že symbolický jazyk liturgie je pre moderného človeka takmer neprístupný. Symbolická vnímavosť totiž nie je záležitosťou mentálneho poznania, osvojovania si pojmov, ale ide o životnú skúsenosť“ (28; 44).

Publikácia profesora Viliama Judáka je cennou pomôckou k tomu, aby sme sa cez životnú skúsenosť svätých dali aj tento rok mystagogicky voviesť do  adventných a  vianočných symbolov, pochopili ich zmysel, vstúpili do ich posolstva a do ich zbožšťujúcej – sviatostnej sily zjavujúcej sa v liturgických sláveniach týchto „privilegovaných dní“.

Tak sa v tichosti svätej noci, kontemplovaním a prijímaním Dieťaťa, toho najmenej pochopiteľného, a predsa najvýrečnejšieho symbolu Božej moci, môžeme vydať na cestu k svätožiare s Jezuliatkom.