Keď nemôžete veriť vlastným očiam

Oklamať nás môžu nielen ľudia, ale aj vlastný zrak. O tom, že druhé spomenuté vie byť zábavou aj poučením, sa dá presvedčiť aj na výstave Klamárium v Košiciach, ktorú tvorí 20 viac i menej známych zrakových klamov. 
Mária Bilá 06.03.2019
Keď nemôžete veriť vlastným očiam

Atrakcia Chôdza po lane simuluje prechádzku medzi mrakodrapmi. Snímka: Archív Steelpark

„Výstava je rozdelená na päť častí a v každej sa návštevník zoznámi s vybranou oblasťou ľudského vnímania,“ uvádza projektová manažérka Steelparku Zuzana Filčáková.

Väčšina z vystavených exponátov má pritom interaktívnu povahu. Ich účinok je podľa projektovej manažérky podmienený ochotou návštevníka riadiť sa inštrukciami a pristúpením na navrhnutú hru alebo aspoň ochotou premýšľať, čo je na videnom podnete zvláštne a ako je vôbec niečo také možné. K dispozícii sú aj krátke vysvetlenia. 

„Vo svete Klamária sa neuveriteľné stáva skutočnosťou. Dospelí sa menia na trpaslíkov, guľôčka sa kotúľa hore kopcom a miznú veci, ktoré ste ešte pred chvíľou videli na vlastné oči,“ približuje Zuzana Filčáková. 

Medzi najzaujímavejšie zrakové klamy podľa nej patria Naklonená izba, Amesova izba, Beuchetova stolička, Biologický pohyb, Chôdza po lane či Stropoov test

Čo sú to vlastne za klamy?

V Naklonenej izbe má návštevník pocit, že vie chodiť naklonený v 45-stupňovom uhle a robiť iné prekvapivé činnosti.

V Amesovej izbe ľudia majú podivné rozmery, podobný efekt vyvoláva aj Beuchetova stolička.

Biologický pohyb prezradí viac o našom nastavení vnímať pohybové informácie o objekte, Chôdza po lane simuluje prechádzku medzi mrakodrapmi. 

„Snahou výstavy je na príklade optických klamov ukázať a vysvetliť niektoré všeobecné princípy ľudského zrakového vnímania. Využitie klamov a iných príkladov omylov a ovplyvniteľnosti ľudského zraku je k takejto demonštrácii mimoriadne vhodné,“ vysvetľuje Zuzana Filčáková.  


Vyskúšajte si Stropoov test
Jeden zo zrakových klamov, ktoré si môžete skúsiť hneď. Tento psychologický hlavolam dostal pomenovanie po Johnovi Ridleyovi Stroopovi a prvýkrát bol prezentovaný v roku 1929, hoci pravdepodobne vznikol o pár desiatok rokov skôr. 

Používa sa na testovanie pozornosti, ale aj porúch učenia či bilingvizmu. 

Pravidlá sú jednoduché: pokúste sa čo najrýchlejšie vymenovať farby nasledujúcich slov. V čom je háčik? Že prirodzene nás to zvádza sústrediť sa na význam, teda na to, čo vidíme napísané. 

Tak čo, ako vám to pôjde? 

červená

žltá

modrá

zelená

modrá

zelená

červená

žltá

červená