Keď sa slza mení na umenie

Najprv ich zaujal diagnostický, neskôr umelecký potenciál sĺz. Lekárka Gabriela Glinská (40) a školiteľka jej dizertačnej práce Vladimíra Tomečková (44) predstavili v rámci výstavy Ľudská slza ako umenie sériu graficky upravených obrazov, ktoré odhaľujú neobyčajnú krásu štruktúry ľudských sĺz.  
23.03.2019
Keď sa slza mení na umenie

Štruktúra ľudských sĺz má prekvapivo estetické a jedinečné vzory. Snímka: archív LF UPJŠ

Výstava sa konala v priestoroch budovy Bravo v Kulturparku Košice. Participanti si v rámci nej mohli pozrieť 27 vystavených exponátov – graficky (farebne) upravených makrozáberov štruktúry ľudských sĺz. 

Nie je slza ako slza 
Výstava vzišla zo spolupráce Vladimíry Tomečkovej z Ústavu lekárskej a klinickej biochémie Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, očnej lekárky Gabriely Glinskej, Vladimíra Komanického z Ústavu fyzikálnych vied Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach a Natálie Tomašovičovej z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach. 

Ich spoločná cesta za výskumom ľudských sĺz sa viaže na rok 2013, keď sa Vladimíra Tomečková stala školiteľkou dizertačnej práce Gabriely Glinskej. Oftalmologička Gabriela Glinská sa pôvodne plánovala venovať diagnostickému potenciálu slznej tekutiny.

O snehových vločkách sa traduje, že hoci ich sú milióny, každá je jedinečná. Vyzerá to tak, že podobne je to aj vo svete ľudských sĺz.

V priebehu výskumu si však všimli, že povrch slzy pri jednotlivých ochoreniach sa líši. V praxi to znamená, že potenciálne by sa niektoré diagnózy mohli dať v budúcnosti diagnostikovať aj podľa zmenenej štruktúry slznej tekutiny. 

Výskumníkov však zaujalo aj to, že pod atómovým silovým mikroskopom majú slzy originálne, priam esteticky pôsobiace vzory.

Čistota a priezračnosť 
„Priťahovala ma ich čistota, priezračnosť, malé množstvo,“ hodnotí, čo ju zaujalo na slzách, Vladimíra Tomečková v súčasnosti. Estetická kvalita povrchu sĺz ju zaujala až tak, že začala uvažovať nad tým, že okrem vedeckých výsledkov by bolo zaujímavé vytvoriť aj pozoruhodné obrazy. 

Exponáty vraj vyberala podľa ich tvarovej zaujímavosti. „Farby obrazom som určovala dúhové. Dominovali žltá, zelená, modrá, červená, ružová, fialová. Cieľom bolo vytvoriť citovú atmosféru.“ 

Na niektorých obrazoch bolo možné vidieť tú istú slzu, ale z iného uhla pohľadu: „Pri niektorých diagnózach sme mali viac meraní. Boli teda obrazy, ktoré analyzovali slzu vo väčšom rozsahu, napríklad 50 mikrometrov, ale na obraz sme zvolili aj 10-mikrónové výrezy, ktoré ešte viac zvýraznili detaily. V prvom prípade ako keby ste sa na vzor pozerali zhora, v druhom zblízka.“

O snehových vločkách sa traduje, že hoci ich sú milióny, každá je jedinečná. Vyzerá to tak, že podobne je to aj vo svete ľudských sĺz. 


Čo ste o slzách možno nevedeli 
•    Sú produktmi slzných žliaz a majú najmä ochrannú funkciu na povrchu oka
•    Delia sa na bazálne (v zdravom oku sa tvoria prakticky stále, aby ho zvlhčovali a chránili), reflexné (tie sa spúšťajú napríklad pri krájaní cibule) a emocionálne (sú reakciou na citové podnety)
•    V slovenskej frazeológii poznáme výraz krokodílie slzy, ktorými označujeme vynútené, falošné, účelové plakanie 
•    Najčastejším spúšťačom emocionálnych sĺz je smútok
•    Slzná tekutina pozostáva z vody (98, 5 percent), soli (1 percento) a ďalších vo vode rozpustených látok (0, 5 percent)
•    Chemické zloženie sĺz má aj antibakteriálne účinky, vďaka čomu sa ničia baktérie v slzných kanálikoch a v slznom vaku, ale aj na povrchu oka
•    Podľa etymologického slovníka majú pôvod v praslovanskom slove slьza, ktoré sa odvodzuje od (s)lei-(g), teda hlienivitý, sliznatý, vlhký – súvisí aj so slovami s podobným základom sliz a slina 
•    Z nadmernej tvorby sĺz sa tvorí nosný hlien