Kresťania by mali vyzerať vykúpenejšie

Odpovede na dve základné otázky kresťana ponúkajú v útlom zväzku edície Theologica dvaja veľkí teológovia 20. storočia. Napísali ich v rámci cyklu prednášok na Katolíckej akadémii v Mníchove v roku 1971, no ich výstižnosť a aktuálnosť prekvapuje aj po polstoročí.

Texty švajčiarskeho teológa Hansa Ursa von Balthasara, ktorý je považovaný za jedného z najvzdelanejších teologických spisovateľov 20. storočia, čítal Joseph Ratzinger už ako študent. V roku 1960 sa s ním spoznal osobne, čo bol podľa jeho slov začiatok celoživotného priateľstva.

Hoci obaja autori formulujú odpovede teologickým jazykom, smerujú k jednému záveru. Motiváciou, prečo sa dnes ľudia stále stávajú kresťanmi a prečo zostávajú v Katolíckej cirkvi, je jednoznačne Kristus.

Podľa Hansa Ursa von Balthasara nás práve on pobáda do toho, aby sme napredovali, lebo aj to, „čo ľudsky ponímame ako nezmyselné a čisto negatívne, môže dostať zmysel, keď nás Boh sprevádza v Kristovi“.

Teológ so sklonom k mystike je presvedčený, že „kresťania by mali vyzerať vykúpenejšie; Cirkev by sa mala viac približovať Kristovi“. Na jednoznačnú spojitosť s Kristom sa odvoláva aj Joseph Ratzinger, ktorý hovorí: „Som v Cirkvi, pretože verím, že ,jeho Cirkev‘ je ešte stále niekde pod tou ,našou Cirkvou‘ živá.“

Upozorňuje pritom na nebezpečenstvo vytvárania si „vlastných, súkromných cirkví“, ktoré chceme upravovať na svoj obraz. Zdôrazňuje rozmer spoločenstva a hovorí, že „veriť človek nedokáže sám. Veriť môže len spolu s inými.

Viera je vo svojej podstate silou zjednotenia“. O prednášky oboch teológov bol taký záujem, že ich vysielal aj Bavorský rozhlas. Svojou nadčasovosťou privádzajú dnešného čitateľa, ktorému „hrozí strata záujmu o podstatu“, k premýšľaniu a hľadaniu vlastnej odpovede na kľúčové otázky kresťanskej viery.