Mama Margita žila sväto aj pri hrncoch

Mama – tak oslovovali Margitu Boscovú nielen jej synovia, ale aj stovky chlapcov v oratóriu na Valdoccu. Ján Bosco ju tam priviedol 3. novembra 1846.

Mala 58 rokov a právom si zaslúžila pokojnú starobu pri vnúčatách v Becchi. Ale keď ju syn Ján požiadal, aby išla s ním na Valdocco, neváhala. Dôvodov, prečo to don Bosco urobil, bolo viacero. Jeden bol však hlavný.

Uvažoval vtedy o bývaní v Pinardiho dome a hlavne o tom, kto ho ochráni pred rečami. Farár z Castelnuova mu dal radu nad zlato: „Máš matku. Vezmi ju so sebou do Turína. Budeš mať po boku anjela.“ Margita zareagovala na synov návrh slovami: „Ak si myslíš, že je to Božia vôľa, som ochotná ísť s tebou hoci aj hneď.“

Don Bosco na to neskôr spomínal: „Mama zbalila do koša bielizeň a iné potrebné veci, ja som si vzal breviár, misál, zopár kníh a najpotrebnejších zošitov. To bol celý náš majetok. Na cestu sme sa vydali pešo.“ Margita zostala v oratóriu až do svojej smrti 25. novembra 1856.

Slúžila Bohu pri panviciach, pri zemiakoch, ktoré bolo treba ošúpať, a pri chlapcoch, ktorých bolo treba naučiť vyfúkať sa do vreckovky. „Ak existuje svätosť spojená s extázou a zjaveniami, potom existuje aj svätosť spojená s umývaním hrncov a štopkaním ponožiek. Z námahy, ktorá sa ukrýva za prostými prácami, vyžaruje sila kresťansky darovaného života, praktická výchova, veselosť chudobných, zdravý rozum, dôvera v Božiu prozreteľnosť. Taká bola svätosť mamy Margity,“ napísal Teresio Bosco, autor jej biografie.

BOH ŤA VIDÍ

Margita Occhienová sa narodila v Caprigliu 1. apríla 1788. V rovnaký deň prijala krst. Už od mladosti vynikala mimoriadne múdrym úsudkom, zdravou inteligenciou a duchovnou hĺbkou pevne ukotvenou vo viere.

Keď ju kamarátky volali prejsť sa, aby boli chlapcom na očiach, dospievajúca Margita sa pozrela na svoju mamu a videla, že sa jej to nepáči. Spomenula si na farárove slová, aby mamy mali dospievajúce deti stále na očiach, inak do ich bezbranných sŕdc môže vojsť diabol.

Osobitným prvkom výchovy mamy Margity bol zmysel pre Boha. „Boh ťa vidí!“ znela jedna z jej najčastejšie používaných viet. Často ju opakovala svojim trom synom. Najstaršieho Antona priviedol do manželstva vdovec František Bosco, za ktorého sa vydala 6. júna 1812. Porodila mu ďalších dvoch chlapcov: Jozefa 8. apríla 1813 a Jána 16. augusta 1815.

V roku 1817 František ochorel na zápal pľúc a zomrel. Margita zostala na všetko sama. No neupadla do zúfalstva ani sebaľútosti. Nemohla, lebo sa musela postarať o tri deti, svokru, malé hospodárstvo aj o dlžoby.

SYNOVIA BOLI PRVORADÍ

Ťažké práce, ako bolo oranie, okopávanie viniča, žatva i vinobranie, jej zničili pokožku. Napriek tomu jej mozoľnaté ruky vedeli deti nežne hladiť. Bola to veľmi láskavá, no zároveň energická a silná matka. Jej deti vedeli, že nie naozaj znamenalo nie. Trucovaním nemohli zmeniť jej mienku.

A ani nikto iný. Keď dostala ponuku znovu sa dobre vydať, rozhodne povedala: „Boh mi dal manžela a potom mi ho vzal. Keď zomieral, zveril mi troch synov a bola by som krutá matka, keby som ich opustila vo chvíli, keď ma najviac potrebujú. Neopustím ich, ani keby mi dali všetko zlato sveta.“

Najviac sa starala o náboženskú výchovu svojich chlapcov. Hoci bola negramotná, farár ju naučil dlhé state evanjelia naspamäť. Potom ich rozprávala deťom. Verila, že modlitba je dôležitá, že je potrebné zhovárať sa s Bohom, aby človek mal silu žiť a robiť dobre. Potvrdzoval to aj don Bosco: „Odmalička ma učila modliť sa. Ráno i večer sme si všetci kľakli a spolu sme sa modlili.“

MÚDROSŤ MAMY MARGITY

Keď sa Ján narodil, Margita ho zasvätila Panne Márii. A keď sa mu ako deväťročnému sníval sen o vznešenom Mužovi, krásnej Panej a chlapcoch, ktorí sa z divých zvierat zmenili na krotké baránky, vytušila synovo budúce povolanie: „Ktovie, či sa nestaneš kňazom.“

„Moja matka ma veľmi ľúbila a ja som jej nekonečne dôveroval,“ hovoril don Bosco. „Učila ma, že keď sa človek modlí, zo štyroch zŕn vyrastú štyri klasy, a keď sa nemodlí, zo štyroch zŕn vyrastú dva klasy.“

Na jar 1839 Ján Bosco vážne ochorel. Bol vyčerpaný z intenzívneho štúdia. Tiež ho veľmi zasiahla smrť jeho priateľa Alojza Comollu. Teraz sa aj Ján Bosco ocitol v ohrození života. Keď sa to Margita dozvedela, vzala veľký chlieb, fľašu vína a vybrala sa za synom.

Hoci netušila nič o chorobách s čudesnými názvami, vedela, že vidiečania trpia koncom jari podvýživou, pretože vrecká s múkou sú už takmer prázdne. Na to existuje jediný liek – dobre sa najesť. Hoci Ján nevládal, zjedol a vypil tento elixír zdravia. Kým matka zbierala omrvinky, Ján upadol do hlbokého spánku, ktorý trval noc a dva dni. Mama medzitým odišla. Keď sa zobudil, cítil sa zdravý.

MATKA NA KAŽDÝ DEŇ

V roku 1846 don Bosco znova ochorel. Mama bola opäť pri ňom. „Svätá Matka, zasvätila som ti ho. Nenechaj ho zomrieť,“ prosila smerom k nebesiam. Prosili však aj mnohí chlapci, o ktorých sa don Bosco v Turíne staral a ktorí sa báli, že ho stratia. Panna Mária Utešiteľka zasiahla a pomohla.

Margita viac svojím príkladom než slovami už dávno naučila Jána, že Božia Matka je Matkou na každý deň. Toto preniesol aj na svojich chlapcov: že Božia Matka je Matka, ktorá stojí po boku svojich detí, keď pracujú, keď sa modlia, keď kráčajú do neba.

ZDROJ: TERESIO BOSCO: ŽIVOT MAMY MARGITY VYDAVATEĽSTVO DON BOSCO, 2006