Mať evanjeliovú inteligenciu

„Evanjeliová inteligencia je odlišná od inteligencie sveta. Evanjeliová je o tom, že život sa prijíma ako dar,“ tvrdí  Anton Fabian v knihe Studňa obklopená pavučinou, ktorú koncipoval ako homiletickú pomôcku. Asi polovica podnetov pritom vraj pochádza od zosnulého kňaza Júliusa Chalupu († 1991). 
Mária Bilá 30.01.2019
Mať evanjeliovú inteligenciu

"Každý deň sa prežíva krajšie, ak od rána v ňom máme nejaký svetlý bod. Do tých dní, v ktorých bude chýbať, posielam čitateľom nasledujúce stránky," odkazuje Anton Fabian.

„Evanjeliová inteligencia je ústrednou témou zamyslení publikovaných v tejto knihe. Na rozdiel od inteligencie sveta, koncentrovanej na zisk a úspech, v tomto prípade ide o schopnosť podeliť sa a nasledovať Ježišov štýl,“ vysvetľuje v úvode autor; profesor teológie v Košiciach,
docent sociálnej práce a kanonik Košickej kapituly pri Dóme sv. Alžbety. 


Kniha nadväzuje na tituly Studňa a pavučina a Studňa pod pavučinou, v ktorých autor homileticky spracoval liturgické roky A a B. Do trilógie chýbal už len cyklus C, ktorý zahŕňa práve táto kniha. Jej súčasťou je aj záložka, na ktorej čitateľ nájde vypísané sviatky celého liturgického roka aj s odkazom na stranu, kde sa nachádza vhodná úvaha na daný deň. Kniha sa však dá čítať aj podľa tematických okruhov alebo metódou náhodného výberu. 


Fabianove zamyslenia sú zväčša troj- až štvorstránkové a v úvode obsahujú súradnice evanjelia, ktoré autor odporúča prečítať si pred samotnou úvahou. Texty sú plné epizód zo života a myšlienok - tie vďaka svojej zrozumiteľnosti až priamočiarosti oslovia aj (či najmä) širšiu verejnosť. Náročnejší čitateľ by zrejme radšej siahol po iných dielach, nazdávam sa však, že Anton Fabian chcel osloviť práve radového, nie elitného recipienta. 


V knihe je dostatočné množstvo podnetov na zamyslenie, pričom autor sa snaží hovoriť o známych a stokrát interpretovaných evanjeliových pravdách novým, aktualizujúcim spôsobom: „Ježiš z Nazareta sa prezentoval ako gratulant ľudskému životu. Jeho účinkovanie na zemi pred dvetisíc rokmi sa dá vystihnúť vetou: Prišiel som, aby som povedal všetko najlepšie tvojmu životu, človek. On to však nielen rozpráva, nie je len gratulant, vie to aj spôsobiť. Ak si človek pestuje priateľstvo s ním, daruje svojmu životu všetko najlepšie.“


Pozoruhodnou je symbióza autorských štýlov, za čo treba dať plusové body spolupracovníkom za dobre odvedenú prácu pri štylistickej korekcii a editácii knihy.

Ale už fakt, že v knihe sa objavujú kázne, homílie a duchovné obnovy štvrťstoročie zosnulého kňaza, je akiste chvályhodným. Niektoré sú dostupné aj na internete, za čo zrejme tiež možno ďakovať Antonovi Fabianovi či jeho „tímu“. Úvahy Júliusa Chalupu, ktorý naposledy pôsobil v spišskej diecéze, tak môžu – zmiesené s úvahami Fabiana - oslovovať aj dnešných čitateľov bažiacich po slovách sprostredkujúcich Božiu náklonnosť. 


A zrejme aj to je dôvodom vzniku tejto knihy – ako to vyjadril aj sám Anton Fabian: „Každý deň sa prežíva krajšie, ak od rána v ňom máme nejaký svetlý bod. Do tých dní, v ktorých bude chýbať, posielam čitateľom nasledujúce stránky. Možno zasvieti.“ 

 

Ilustračná snímka: pixabay.com