Medové týždne s Bohom po krste v Duchu

„Všetko sa začalo v októbri 1975, keď som v Miláne duchovne sprevádzal Vittoriu Cagnoliovú.“ Po návrate z duchovných cvičení sa pátrovi zdôverila, že stretla zvláštnych ľudí, ktorí sa modlili nezvyčajným spôsobom: dvíhali ruky a tlieskali. „Ako opatrný duchovný vodca som jej povedal, aby do toho exercičného domu už na duchovné cvičenia nešla.“

KRITICKÝ POZOROVATEĽ

Keď ho pozvali na podobné stretnutie v Ríme, išiel tam ako kritický pozorovateľ. „To, čo som videl, ma úplne vyviedlo z miery. Asi ako každého, kto prešiel predkoncilovým štýlom výchovy. Zároveň som však bol fascinovaný, lebo to, čo sa odohrávalo pred mojimi očami, pripomínalo to, čo sa dialo v prvých kresťanských spoločenstvách a čo som poznal z ranokresťanských spisov,“ približuje páter, ktorý tam zažil aj to, ako od neho niektorí bočili.

Organizátori stretnutia odporúčali prítomným: „S tým kňazom sa nerozprávajte. Patrí k našim protivníkom a hrozne nás kritizuje!“ No ľudia ho vnímali ako mnícha a žiadali ho o sviatosť zmierenia.

„Bol som šokovaný, keď som ich spovedal. Až dovtedy som od nikoho nepočul takú úprimnú ľútosť a  také hlboké vyznanie. Počas spovede ich hriechy padali zo sŕdc ako kamene, ich znovuzrodené srdcia sa otvárali. Bolo jasné, že je to dielo Ducha Svätého, ktorý podľa Ježišových slov usvedčí svet z hriechu.“

Páter priznáva, že neprijímal modlitbu v  cudzích jazykoch – dar spomínaný v Skutkoch apoštolov a u svätého Pavla –, dvíhanie rúk, objímanie a iné prejavy.

VSTUPENKA DO TAJOMSTVA

V  roku 1977 dostal vstupenku na ekumenické charizmatické stretnutie v Kansas City.

„V lietadle sa mi do rúk dostal časopis New Covenant, ktorý vyšiel pri príležitosti desiateho výročia vzniku katolíckej charizmatickej obnovy. Bol tam aj článok Patti Gallagherovej, študentky, ktorá sa zúčastnila na duchovnej obnove na Duquesnovej univerzite v Pittsburghu, kde sa celé hnutie zrodilo vo februári 1967. Svoju skúsenosť zhrnula do Ježišových slov: Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy, a uši, ktoré počujú, čo počujete vy.“

Páter hovorí, že ho celá táto záležitosť znepokojovala. „Hovoril som si, že títo ľudia museli objaviť tajomstvo, ktoré ich presahuje.“

Potom na vlastnej koži zakúsil, aké to je byť uprostred tohto tajomstva. „Štyridsaťtisíc ľudí, ktorí spoločne spievajú charizmatické piesne, je sila, ktorá zatrasie múrmi ľudských sŕdc. I keď som bol presvedčený, že určité veci skutočne pochádzali od Ducha Svätého, iné prejavy, najmä zo strany evanjelikálov, ma prekvapovali a zanechávali vo mne zmätok.“

Páter Raniero Cantalamessa sa zoznámil s kardinálom Bergogliom, keď bol ešte arcibiskupom v Buenos Aires. „Vždy som obdivoval jeho skromnosť,“ hovorí kapucín o pápežovi Františkovi. Snímka: profimedia.sk

JEŽIŠ JE PÁN

Hlboko do pamäti sa mu vryla scéna, keď jeden z  animátorov vzal mikrofón a  začal hovoriť veľmi zvláštnym spôsobom: „Plačte a žiaľte, vy biskupi, kňazi a pastieri, lebo telo môjho Syna je rozdelené. Žiaľte a plačte, vy laici, muži a ženy, lebo telo môjho Syna je rozdelené!“ V tej chvíli ľudia na štadióne padali na kolená. Boli skormútení ľútosťou nad rozdelením kresťanov. „To všetko sa odohrávalo pod blikajúcim nápisom: Jesus is Lord – Ježiš je Pán.“

Pátrovi priatelia vedeli o jeho váhaní a pochybnostiach. „Len čo začal zbor spievať pieseň o páde hradieb Jericha, strkali do mňa a  šepkali: Dobre počúvaj, lebo Jericho si ty!“ spomína kapucín a dodáva: „Mali pravdu!“

KTO JE MOJÍM OTCOM

Potom sa páter zúčastnil na inom modlitbovom stretnutí. „V duchu sa mi ozývalo množstvo námietok. Hovoril som si: Som synom svätého Františka. Je mojím otcom a vychádzam z bohatej spirituality našej rehole. Čo tu hľadám? Čo mi chýba a čo mi môžu ponúknuť títo bratia?“ Vzápätí dostal odpoveď.

„V tej chvíli vzal jeden z prítomných Bibliu a bez toho, aby vedel o mojom rozpoložení, začal čítať úryvok z Lukášovho evanjelia, kde Ján Krstiteľ hovorí farizejom, aby vo svojich srdciach nehovorili: naším otcom je Abrahám. Pochopil som, že Pán odpovedal mne.“

A tak sa páter postavil a rozhodne predniesol modlitbu: „Pane, už nebudem hovoriť, že som synom Františka z Assisi, pretože si uvedomujem, že nie som. A ak na to, aby som sa ním stal, je potrebné stať sa dieťaťom a prijať, aby sa nado mnou títo bratia modlili, potom to prijímam.“

KRST V DUCHU

Začal sa pripravovať na „krst v Duchu“. Na stretnutiach sa venovali pravdám viery, Božej láske, obráteniu, svätosti a charizmám. Potom nadišiel okamih prijať modlitbu za nové vyliatie Ducha.

„Krst v Duchu nie je nič zvláštne, nijaký obrad zasvätenia,“ vysvetľuje páter Cantalamessa. „Vychádza z Ježišových slov: ,Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.‘ Tiež je postavený na prísľube, že nebeský Otec dá Ducha Svätého tomu, kto ho oň prosí. Preto sa modlíme, aby Duch Svätý zostúpil na konkrétneho brata či sestru a obnovil charizmy, ktoré dostal pri krste.“

Raniero Cantalamessa si ako vzdelaný teológ kládol mnoho otázok. Bezprostrednú odpoveď našiel v Ježišových slovách, ktoré povedal apoštolom predtým, ako vystúpil do neba: „Vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým.“

Krst v  Duchu vnímal ako slobodné a osobné obnovenie svojho krstu, birmovania, prvého svätého prijímania, ale aj rehoľných sľubov a kňazskej vysviacky. „Znamenalo to dovoliť Duchu Svätému, aby rozfúkal popol a znova obnovil oheň, ktorý vo mne vďaka sviatostiam tlel.“

NIČ CITOVÉ ANI POVRCHNÉ

Keď počas modlitby prosili, aby si zvolil Ježiša za osobného Pána svojho života, páter sa pozrel na Ukrižovaného nad oltárom. „Ako blesk z čistého neba sa vo mne rozozvučal vnútorný hlas: ,Pozor! Ježiš, ktorého si  práve volíš za svojho Pána, nie je sladký Ježiš, ale Ukrižovaný!‘ To mi skutočne veľmi pomohlo, lebo až do tej chvíle som sa nedokázal zbaviť pochybností, že to všetko je len niečo citové a povrchné. V tom okamihu som pochopil, že Duch Svätý nás vedie priamo do srdca evanjelia, ktorým je Kristov kríž.“

Páter hovorí, že v  samotnom okamihu krstu v Duchu mnohí ľudia prežívajú neobyčajné emócie: plačú od ľútosti alebo od radosti. „U mňa sa navonok nič zvláštne nedialo. S obnovou krstu súviselo iba jasné rozhodnutie odovzdať opraty môjho života Pánovi. Niektorí bratia počas modlitby prednášali nado mnou prorocké slová. Jeden povedal: Zakúsiš novú radosť pri ohlasovaní môjho slova.“

NIEČO SA STALO

V lietadle do Washingtonu si uvedomil, že sa s ním naozaj niečo stalo. „Len čo som otvoril breviár, žalmy sa mi zdali nové, akoby ich pre mňa napísal niekto vopred. Pochopil som, že jedným z prvých dôsledkov príchodu Ducha Svätého je, že Biblia sa pre človeka stane živou knihou.“

Nasledovalo ďalšie znamenie toho, že sa v ňom čosi zmenilo. „Zakúšal som veľkú túžbu po modlitbe. Cítil som sa priťahovaný do kaplnky a moja modlitba nadobúdala trinitárny rozmer. Zdalo sa mi, že Otec je priam netrpezlivý v snahe darovať sa Synovi a Syn Otcovi a to všetko prostredníctvom Ducha,“ približuje páter.

„Ide o to, že Boh sa modlí s Bohom. Je to predsa Duch Svätý, ktorý sa v nás podľa svätého Pavla modlí nevysloviteľnými vzdychmi a prihovára sa za nás v súlade s Božími plánmi. Objavoval som, čo znamená modliť sa v Duchu. Tri mesiace nasledujúce po mojom krste v Duchu boli moje medové týždne s Bohom.“

Po návrate do Milána páter Cantalamessa začal chodiť na stretnutia charizmatických modlitbových skupín. Tí, ktorí ho poznali ako kritického pozorovateľa, sa divili a hovorili: „Stal sa zázrak! Poslali sme do Ameriky Šavla a vrátil sa nám Pavol!“

ZDROJ: RANIERO CANTALAMESSA, ALDO MARIA VALLI: CHLAPEC, KTORÝ NOSIL VODU. MÔJ ŽIVOT V SLUŽBE SLOVA, SPOLOK SVÄTÉHO VOJTECHA, TRNAVA 2017