Miloval slovenský národ bez nacionálneho pátosu

Martin Kukučín bol lekárom, ľudomilom, no najmä významným slovenským spisovateľom, predstaviteľom slovenského realizmu, ktorého literárne dielo odrazilo vieru v demokraciu. Nebola to však viera naivná, ani patetická či pseudoromantická. Naopak, samotný Kukučín podliehal vnútorným konfliktom, keď zápasil v duchu s víziou eticko-mravnej obrody spoločnosti oproti jej reálnym krokom. Upadajúce zemianstvo a postupne etablujúci sa kapitalizmus poslúžili autorovi z oravskej dedinky Jasenova ako živná pôda na vykreslenie priorít. Už vtedy úcta k peniazom vytláčala charakter a ľudské vzťahy.

Empatia a láskavý humor

Martin Kukučín, novátorský spisovateľ, dychtivý po vzdelaní a nezávislosti, sa však nevzdával harmonických riešení. Jeho príznačný empatický a srdečný humor, vnútorné pochopenie krásy života prostého človeka i ľudová tradícia boli mu nápomocné v prepájaní diela so životom. Prešiel oblúkom od nadviazania na sentimentálno-romantickú poviedku (Čas tratí – čas platí) k svojsky príznačnej realistickej tvorbe poviedok a čŕt s typickým využitím hovorovej reči ľudu ako nového literárneho jazyka.

Často až groteskno-vtipné predsudky dediny a odvaha jednotlivca s víťazstvom osobného šťastia poukazujú na autorove skúsenosti, ako aj stav society konca 19. storočia. Odchod z domu zanecháva v ňom stopu a vtláča ju aj do litier svojich kníh s príznačným rozprávačom, sociálno-psychologickou sondou a drobnokresbou. Spomeňme z tohto obdobia diela ako Rysavá jalovica, Z teplého hniezda, Do školy, Panský hájnik.

Viac do hĺbky

Jasenovské obdobie vystriedal mladý autor za pražské, kde si ako študent medicíny a člen spolku Detvan spomína na svoj dedinský ľud v spomienkovej próze. Sociálno-psychologická motivácia čoraz viac vteká do citových konfliktov jeho pražských diel. Hlboký ponor do psychiky človeka na okraji spoločnosti vyjadril tragizmom ľúbostnej drámy a zároveň autorsky priznaným úsmevom v neiluzívnom diele Neprebudený.

Duchovný a hmotný úpadok zemianstva drobnokresbou pertraktuje vo svojej poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie. Molocha mamony vyvažuje odpúšťaním a mravným obrodením v Dies irae. Bôľ nad zlyhaniami človeka vyvažuje humorom, a naopak (Mišo).

V Prahe píše aj žartovné obrázky s chytľavým a nadčasovým humorom, ako aj rozprávky z malo- a veľkomestského prostredia. Kukučínov humor sa zrazu mení na iróniu, čím dáva jasne najavo odmietavý postoj voči malomeštiackej spoločnosti (Na podkonickom bále).

Život v zahraničí

Ako lekár odchádza do Seliec na ostrov Brač, kde naďalej priam fotograficky vníma, pozoruje, zapisuje a tvorí (Svadba, Prvá zvada). Humor a nostalgia, hovorová chorvátčina a zvyky slúžia v dielach zo sklonku storočia analogicky k našim reáliám.

Hovorovú reč Kukučín začína nahrádzať v jednom z najlepších slovenských románov daného obdobia – Dom v stráni – monologickou tendenciou, ktorá mu bude čoraz vlastnejšia, aby tak vykreslil rozpad harmonických „patriarchálnych“ vzťahov v dravom prúde životných zmien.

A opäť dobrovoľne Kukučín, cestovateľ, odchádza tentoraz už s manželkou Pericou Didoličovou do Južnej Ameriky. Svedčí o tom aj známy cestopis Prechádzky po Patagónii či 5-zväzkový román Mať volá. V Patagónii sa stal prvým lekárom Medzinárodného Červeného kríža a v Čile ho údajne dodnes vnímajú ako humanistu a ľudomila, podľa ktorého je pomenovaná poliklinika aj najmodernejšia operačná sála (Matej Bencúr). Kukučín stále veril, že ľudstvo bude raz slobodné, no nešíril revolučné myšlienky. Dravosť, sebectvo a padlú morálku buržoáznej spoločnosti však odsudzoval.

Posledná tvorba

V poprevratovom období Martin Kukučín inklinuje k subjektívnosti i štylizovanosti. Návštevy Slovenska s úplne inými zážitkami mu už neposkytujú možnosti na také vžitie sa do pomerov, ako keď ich žil. Upúšťa od hľadania nového tvaru umeleckého zobrazenia smerom k pochopeniu zmyslu vývoja vtedajšej society, o ktorej osud prejavoval starosť. Humor vystriedala nostalgia.

Martin Kukučín, epik a tvorca cestopisov, ktorý sa v menšej miere venoval aj publicistike či dráme a prekladom, ukončil svoje dielo historickými románmi s národno-historickou tematikou (Lukáš Blahosej Krasoň a Bohumil Valizlosť Zábor). Zomrel na Dolnej zemi. Presne pred 90. rokmi ho nakoniec pochovali v Martine na Národnom cintoríne.

Martin Kukučín nám vo svojich dielach odovzdal posolstvo viery v človeka a jeho mravný aspekt, vieru v národ bez zbytočného pátosu, avšak s túžbou po skutočne realizovanej a žitej slobode.

Stanislava Matejovičová