Objavovanie kaplniek stratených v čase

„V čase pôstu sa príďte stíšiť do Výstavnej siene múzea, kde objavíte zabudnuté miesta v Kežmarku a jeho okolí, vyžarujúce duchovné posolstvo v podobe kaplniek,“ pozvala na vernisáži prítomných Marta Kučerová, jedna z autoriek výstavy a zároveň vedúca oddelenia historikov kežmarského múzea.

NA KRÍŽNYCH CESTÁCH

Výstava je zameraná na základné informácie o kaplnkách: čo sú kaplnky, ako vznikali, aké typy kaplniek existujú, kde a z čoho boli postavené.

Sú tu murované aj drevené kaplnky, kežmarská hradná kaplnka alebo kaplnky, ktoré vznikli ako súčasť kostolov a iných areálov, napríklad pohrebné kaplnky v Lendaku či v Slovenskej Vsi.

Ďalším kritériom sú okolnosti vzniku kaplniek – morové, cholerové, ale aj pútnické, milostivé a tzv. poklony. Výstava približuje aj to, ktorým patrónom sú zasvätené a prečo si ich ľudia vybrali.

Kaplnky sa obvykle stavali na krížnych cestách, na začiatku obce alebo na mieste, kde stál morový cintorín – tieto informácie sa dali vyčítať z archívnych dobových prameňov.

V súčasnosti je v okrese 38 takýchto stavieb, no bolo tu ďalších 13 už zaniknutých kaplniek. Stavby reprezentujú nielen inštitucionalizovanú, ale aj individuálnu, domácu zbožnosť.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého v Kežmarku kedysi (1930) a dnes po generálnej rekonštrukcii. Snímka: Tono Vízner

ÚLOHA KAPLNIEK

„Výstava pomáha zviditeľniť a ukázať ,stratené v čase‘ – teda to krásne, čo sme si doteraz poriadne nevšimli; objekty, ktoré akoby sa stratili,“ uviedol kežmarský dekan František Trstenský, ktorý sa na vernisáži poďakoval autorom výstavy.

Vysvetlil tiež, že kaplnky v minulosti plnili dôležitú úlohu. Pri pohľade na ne venovali ľudia svoje myšlienky Bohu mnohokrát za deň. Keď na nich v živote prišli aj ťažkosti a bolesti, uvedomili si, že s Božou pomocou to zvládnu.

„Tieto stavby sú veľmi aktuálne a oslovujú aj v súčasnosti.“ V Kežmarku sa podarilo nedávno obnoviť dve kaplnky pri ceste, Kaplnku Kristovho Pádu a Kaplnku Jána Nepomuckého, ktorým rekonštrukcia prinavrátila ich krásu.

ZBIERANIE INFORMÁCIÍ

Ďalšia z autoriek výstavy, dokumentátorka múzea Ivana Ščensná prezradila, že zbierať podklady o týchto drobných sakrálnych objektoch začali už v roku 2015. S dokumentačnými kartami, ktoré obsahovali základné údaje, museli ísť do terénu na výskum, čo zaberalo veľa času.

Postupne získavali aj fotodokumentáciu, ústne informácie – v tejto súvislosti sa poďakovala kňazom vo farnostiach, ktorí boli pri ich návštevách veľmi ústretoví – a ďalším dôležitým zdrojom boli archívy v Spišskej Kapitule a Levoči.

Vďaka faktom z vizitácií si postupne vytvárali obraz o kaplnkách, o ich postavení a význame v minulosti.

DUCHOVNÉ BOHATSTVO

„Okres Kežmarok má nielen prírodné bohatstvo, historické a svetské stavby, ale aj obrovské duchovné bohatstvo, ktoré sa skrýva v ľuďoch a pretavilo sa do sakrálnych pamiatok,“ uviedla vedúca oddelenia historikov kežmarského múzea Marta Kučerová.

Dodala, že mnohé kaplnky nie sú v stave, aby mali vybavený interiér, ale sú aj také, v ktorých sú krásne oltáre – barokové, klasicistické a iné. „Žiaľ, niektoré kaplnky chátrajú, bolo by potrebné sa o ne lepšie postarať.“

Autori pripravili aj desaťminútový film s informáciami z výstavy a plánujú pripraviť katalóg s materiálmi, ktoré pri tejto vedecko-výskumnej práci získali. Výstava Stratené v čase je vo Výstavnej sieni Múzea v Kežmarku prístupná do 24. marca.