Pavol Rankov napísal malý veľký čitateľský zázrak

V redakčnej knižnici Katolíckych novín sme najnovšiu knihu Pavla Rankova zaradili do kategórie literatúry pre deti a mládež.

Napriek tomu ju odporúčame všetkým dospelým, lebo spolu s 58-ročným autorom môžu v  sebe znovuobjaviť jedinečnú chlapčenskú iskru, detskú normálnosť a súčasne si užiť pocit, že hlavnú postavu dôverne poznajú.

Dlhého názvu knihy Normálny Peter, veľmi tehotná mama a dobrý samaritán sa dnešný čitateľ odchovaný na úderných titulkoch možno najprv zľakne. Ale ak dá knihe i spisovateľovi šancu, stane sa malý veľký čitateľský zázrak – Petrov príbeh dočíta hneď až po poslednú stránku.

Spoločnosť mu pritom budú robiť nápadité ilustrácie Petra Lička. Zodvihnuté kútiky úst sú zaručené. Peter je žiak základnej školy. Nenormálne normálny chlapec, ktorý kladie rozumné otázky.

Keď niečo nechápe, neofučí sa, ale dá sa poučiť. Jeho otec pomáha v rozvojových krajinách kopať a vŕtať studne. No stane sa obeťou únosu.

Peter i jeho mama nesú bremeno ťažkej skúšky statočne. Veľmi tehotná mama sa usiluje zachovať si pred synom racionálne a vecné zmýšľanie.

Peter je však inteligentné dieťa a nemôže si nevšimnúť vankúš mokrý od maminých sĺz. Mama mu navrhne, aby si písal denník. Bude to darček pre ocka, keď sa vráti.

A tak čitateľ prežíva Petrove dni v škole, robí si obraz o chlapcoch, s ktorými sa viac či menej kamaráti, rozmýšľa o tom, ako by prijal do kolektívu novú spolužiačku so zahalenou hlavou, ktorá vyznáva iné náboženstvo a neje bravčové mäso.

Peter vyvoláva v čitateľovi mnohé otázky. Robí to nenútene, ale mieri presne. Opisuje jednotlivé zážitky často až so spravodajskou presnosťou a novinárskou hutnosťou.

Ani počas jedného dňa v denníku však nestratí priezračnú nevinnosť uvažovania detí, ktoré vedia, že keď vyrastú, pochopia aj dospelácke fóry. Zatiaľ mu pomôže internetový vyhľadávač.

Ešte o jednej veci sa Peter presvedčí na vlastnej koži: že ľudí – ani tých malých, školopovinných – nie je možné zaškatuľkovať a označiť nálepkou: dobrý, zlý, škaredý, bitkár, bifľoš atď. Pretože práve pod takouto (mylnou) nálepkou sa môže ukrývať ten najvzácnejší charakter.