Pobožnosť do uponáhľanej doby

Nekončiace množstvo práce, starosť o rodinu a domácnosť, starnúcich rodičov, zdravotné ťažkosti, do toho záplava informácií zo všetkých strán – to všetko privádza dnešného človeka do situácie, keď prestáva mať čas na seba, tobôž aby si ho našiel na stíšenie a modlitbu.

Veriaci človek sa neraz dostáva do pochybností, či sa vôbec dostatočne modlí a či majú jeho strelné modlitby zmysel. V zúfalej situácii ho zaiste povzbudí originálna pobožnosť s názvom Krížová cesta (pre) zaneprázdnených.

Podpísali sa pod ňu dve činorodé, nesmierne tvorivé a vždy zaneprázdnené autorky Martina Jokelová Ťuchová a  akademická maliarka Táňa Svatošová. Ich vydarené dielko vzniklo skutočne letmo medzi Dolným Kubínom a Prahou popri všetkých rozpracovaných projektoch, starostiach a povinnostiach.

To, čo autorka výstižne zachytáva v krátkych textoch, vyzdvihuje výtvarníčka v sviežich perokresbách, ktoré miestami vyvolávajú dokonca úsmev na tvári. Napríklad povzbudenie, že všetko bude dobré, lebo Boh je dobrý, bremeno chápané ako pozvanie, odtlačok na Veronikinej šatke ako pečať alebo tetovanie, ťarcha kríža prirovnaná k ťarche plného diára.

Pri čítaní si človek pripadá ako v zrkadle, odkrýva svoje vnútorné pocity i situácie, o ktorých sa bežne neodváži rozprávať. Až napokon dospieva k presvedčeniu, že práve vo chvíľach najväčšej vyčerpanosti v skutočnosti verne kráča po krížovej ceste spolu s Ježišom a navzájom si dodávajú síl. Hoci nestihne ísť na pôstnu pobožnosť do kostola alebo sa ráno modlí len za volantom či vo vlaku.

Autorka uisťuje, že aj alebo práve v týchto chvíľach si môžeme klásť bytostné otázky a  testovať svoju dôveru voči Bohu. Krížová cesta (pre) zaneprázdnených povzbudí nielen v Pôstnom období, ale v ktorejkoľvek náročnej chvíli bežného života, keď nevidíme východisko, a predsa vieme, že musíme kráčať ďalej.