Poďme sa nakaziť tým pekným

Tak Katka večer 7. februára namaľovala sedem obrazov s anjelmi. „Jednoducho to zo mňa išlo. Vôbec som nerozmýšľala, čo robím ani ako to robím.“ Nikdy sa neučila maľovať.

Skončila stavebnú priemyslovku, odbor technické informatické služby. Na vysokej študovala sociálnu prácu a psychológiu, ale po štyroch rokoch odišla. „Keď mi pri niečom nefunguje duša, tak to nechcem robiť.“

NA BOŽÍ POHON

Katka je perpetuum mobile. Ale nie celkom. Žije na Boží pohon. Hoci sa ostatné roky pasuje s onkologickou diagnózou, neberie to tragicky. Práve choroba ju priviedla k Bohu a k tomu, aby prežívala každý deň naplno.

„Je to Boží dar, že svoju chorobu prežívam takto. Vždy som bola veriaca, ale nikdy som nevyslovila slovo Boh,“ vysvetľuje Katka, ktorá je onkologická pacientka od roku 2015.

„V roku 2020 som už nebrala liečbu, ale chodievala som na kontroly. Cítila som sa dobre a myslela som, že som zdravá. Vtom mi lekár povedal, že onkomarkery veľmi stúpli. Okamžite ma poslal na cétečko. Zistili, že mám metastázy na pečeni, pľúcach a kostiach. Odrovnalo ma to,“ priznáva.

Bolo to pôvodné ochorenie, rakovina prsníka s metastázami. „Verdikt znel, že budem žiť dva-tri mesiace. Bol január 2020. Dnes sa usmievam, lebo je december 2023.“ Za takmer štyri roky sa jej život úplne zmenil.

ESEMESKA KŇAZOVI

„Aj keď sme s manželom vtedy ešte nechodili do kostola, poznali sme sa so všetkými kňazmi i veriacimi, lebo u našich saleziánov na Trnávke funguje skutočné spoločenstvo. Nikto nikoho neposudzuje štýlom, že si môj kamarát, len keď chodíš do kostola.“

Možno práve to ju viedlo, aby ako prvé, keď vyšla z nemocnice, vzala do ruky mobil a napísala esemesku kňazovi Cyrilovi Slížovi, SDB: „Cyro, potrebujem pomoc.“ Odpísal a hneď na druhý deň išla k saleziánom. Dodnes je zo seba prekvapená, že iného, dokonca cudzieho človeka poprosila o pomoc.

„Pred pár rokmi som totiž žila tak, že som od nikoho nič nepotrebovala, všetko som chcela zvládnuť sama. Odrazu som dokázala priznať svoju slabosť. Už v momente, keď som poslala tú esemesku, som si uvedomila, že sa niečo mení.“

Pokora sa zrazu Katke zdala ako niečo prirodzené. A nikdy nezabudne, čo Cyro povedal, keď mu vysvetlila svoju situáciu. „Úplne vecne skonštatoval, že aj on môže vyjsť z fary a môže ho zraziť auto – tak čo tu riešime nejakú smrť? Požičal mi tri knižky, ktoré som okamžite prečítala. Odporúčal mi, aby som začala počúvať svoje dýchanie a meditovať.“

Dovtedy si Katka meditáciu spájala s východnými náboženstvami, ale Cyro jej vysvetlil, že je to osobná modlitba, „keď je človek sám s Bohom vo svojom srdci“. Pochopila, že si má rozmeniť Otčenáš na drobné a povedať Bohu: Buď vôľa tvoja.

Výstava Katkiných obrazov spríjemňovala počas uplynulých týždňov atmosféru na chodbách Preventívneho centra Onkologického ústavu sv. Alžbety na Heydukovej ulici v Bratislave. Snímka: Erika Litváková

IBA BOH JE DÔLEŽITÝ

Katka tvrdí, že každý deň dostáva plné priehrštia Božích milostí a reálne cíti Boží dotyk vo svojom živote. „Nič už pre mňa nie je dôležitejšie. Iba Boh je dôležitý. Pochopila som, že mám robiť všetko, aby som sa raz dostala do neba. Rozhodla som sa, že kým zomriem, musím sa dostať sama k sebe, teda k svojej nesmrteľnej duši, aby sa pred Pána postavila čistá.“

Chce odísť zmierená, stotožnená, prijatá, odovzdaná. „Prestala som sa báť smrti. Už pre mňa neznamená koniec. Nebo vnímam tak, že tam bude všetko, čo je najkrajšie a najlepšie, že stretnem Boha i svoju maminu.“

Keď v marci 2020 prišiel covid a všetko sa zavrelo, Katka si hovorila, že je to požehnaný čas. „Týždne, ktoré mi podľa lekárskej predpovede zostávali, som totiž mohla stráviť s celou rodinou – manželom, synom i otcom. Ďakovala som Bohu, ako to úžasne naplánoval. Potom sa začal apríl a vravela som si, že už by to malo prísť. No prišiel máj.“ A do Katkinho srdca túžba po sviatostiach.

SVIATOSTNÝ ŽIVOT

„Keď sme v máji 2020 sedeli s manželom pri televízore, Peťo mi z ničoho nič hovorí: ,Láska, chcem sa dať pokrstiť.‘ Znovu som chytila do ruky mobil a napísala esemesku Cyrovi. Vysvetlil nám, že keď sa dospelý človek pripravuje na krst, zároveň sa pripravuje aj na prvé sväté prijímanie a sviatosť birmovania.“

Keď sa Katka dozvedela, že príprava trvá asi rok a pol až dva, bola kvôli svojmu vymeranému času v šoku. „Aby sme boli s manželom čo najviac spolu, napadlo mi, či by som sa mohla na prípravu prihlásiť aj ja, lebo mám iba krst. Chodila by som na stretnutia dovtedy, kým by som vládala a kým žijem. Stretnutia trvali od konca septembra 2020 a môžem za seba i za Peťa povedať, že nás to vtiahlo. Išli sme až na hlbinu svojej duše.“

Manželia Katarína a Peter Olíkovci prijali sviatosti 16. apríla 2022 na Bielu sobotu. „Vtedy sme prvý raz v živote boli v kostole na Veľkonočnej vigílii. Bola som veľmi šťastná, že som sa toho dožila.“

Mesiac potom sa jej zdravotný stav zhoršil. Metastázy boli už aj na mozgu. „Moja prvá myšlienka bola: Bohu buď vďaka za sviatosti, lebo teraz už môžem pokojne odísť do večnosti.“

Snímka: Erika Litváková

ETASTÁZY SÚ POTVORY

Celá Katkina rodina zažila silu farského spoločenstva. Neustále u nich niekto zvonil, pýtal sa na ňu, núkal pomoc. „Ako poďakovanie som nahrala zvukový pozdrav cez WhatsApp. Prvých desať minút bolo o mojom zdravotnom stave a potom som vysvetľovala svoje myšlienky.“

Zvukovky pribúdali a ich obsah sa začal meniť. „Už som nehovorila o svojej chorobe, ale nahrávala som modlitby, meditácie, zamyslenia.“ Potom lekár oznámil Katke, že ju budú operovať.

„Mala som na mozgu tri metastázy, najväčšiu chceli vyoperovať. Poprosila som manžela, aby o tom rozhodol. Ideme do toho, povedal.“ Operáciu podstúpila minulý rok v júni.

„V júli 2022 som bola na veľmi silnom ožiare druhej väčšej metastázy. Tento rok v auguste som mala ďalšie ožiare, lebo metastáza je potvora a nechce sa vzdať.“

Katka stále chodí na kontrolu na dve onkológie – na Heydukovu a Klenovú. „Veľa ľudí pri vyšetreniach panikári, ja sa modlím ruženec alebo si opakujem Sláva Otcu či Pán je môj pastier. Po ožiaroch som mala zapálenú nohu. Tú hroznú bolesť by som prirovnala k pôrodu. No našla som riešenie, obetovala som bolesť Bohu. Predstavila som si, čo musel vytrpieť Ježiš na kríži. A naozaj sa mi začalo uľavovať.“

Snímka: Erika Litváková

VOJI AJ PRED BOHOM

Olíkovci sú manželia od roku 2010. Brali sa na úrade a povedali si, že by bolo pekné, keby sa vzali aj pred Pánom Bohom. Ale nechceli veľkú svadbu. Kňaz Cyro sa na tom dobre zasmial, vraj keď sa s Peťom budú brať, prídu všetci. Svadbu naplánovali na jún 2022.

Dva týždne predtým však bola Katka na operácii, sviatosť manželstva si teda vyslúžili vlani v septembri.

„Mala som polcentimetrové vlasy, šaty s motýlikmi a kvetinkami, ružové tenisky. Keď sme vychádzali z kostola, deti nás zasypali bublinkami z bublifukov. Kamaráti zo spoločenstva pripravili vo farskej záhrade pohostenie pre vyše 330 ľudí – hamburgery, guláš, asi štyridsať druhov koláčov. Hral klavirista, spievali sme karaoke. Z celej svadby som chcela jedinú fotku – všetci spolu na kostolných schodoch.“

Dnes sa Katka a Peťo už druhý rok pripravujú na pôsobenie ako saleziáni spolupracovníci. Teraz sú ašpiranti. „Som nástroj v Božích rukách, moje svedectvo nie je o mne, ale o tom, že Boh si ma ako každého iného človeka na niečo vyvolil. Som šťastná, že o ňom môžem svedčiť – či už prostredníctvom tohto rozhovoru, alebo mojej knihy, zamysleniami, obrazmi a všetkým ostatným.“

MAĽUJE A PRIŤAHUJE

Obrazy dnes Katka maľuje ako prostriedok, nástroj. „Z nejakého dôvodu si človeka pritiahnu. Jedna pani sa pri pohľade na môj obraz rozplakala. Po desiatich rokoch vraj prišla na odpovede, ktoré potrebovala dostať.“

V októbri 2015 Katke zomrela mama. Ako reakciu namaľovala obraz s dievčatkom schúleným na schodoch. „Tento obraz nikdy nepredám. Ani dievčatko v poli, ani slnečnice – obľúbené kvety mojej maminky.“

Doma na stene má aj obraz motýľa. „Vravím si, že maminka je v nebi a jej duša si tam lieta voľne ako motýľ.“ Svojim obrazom nedáva mená, lebo každý vidí v obraze niečo iné. „Niekto povie, že obraz je smutný, pre druhého však vyjadruje nádej.“

NECH JE LÁSKA DOSTUPNÁ

Katka verí v dobro a verí, že je nákazlivé. „Istá žena mi pred časom napísala, že moja choroba je ťažká, ale moja láska je nákazlivá. To sa mi veľmi páči, takže všetkých pozývam, poďme sa nakaziť tým pekným! Keď niekto narieka, že život je zlý a všetko je zbytočné, lebo aj tak umrieme, hovorím: Vždy vieš urobiť viac dobrého. Nech je tvoja láska dostupná, nech je nákazlivá. Nič viac netreba. Len byť stotožnený s tým, kto som. Lebo ja som len ja, nie som nič iné. Mám len to, čo som.“