Populárna skica sv. Tomáša Akvinského

„Táto kniha sa netvári, že je niečo iné ako populárna skica veľkej historickej osoby, ktorá by mala byť populárnejšia,“ zmieňuje sa autor knihy v úvode.

Spopularizovať osobnosť Tomáša Akvinského v anglickom prostredí sa rozhodol, lebo bol presvedčený, že veriaci filozof spoliehajúci sa na racionálny úsudok je presne to, čo Anglicko v 30. rokoch minulého storočia potrebovalo.

Chesterton čitateľa stručne oboznámi s dobou, v ktorej Tomáš Akvinský (1225 – 1274) žil, pričom na viacerých miestach, ale najmä v kapitole O dvoch žobravých mníchoch, uvádza Akvinského do kontrastu so svätým Františkom z Assisi.

„Svätý František bol jediný stredoveký katolík, ktorý sa v Anglicku stal skutočne populárnym pre svoje vlastné kvality.“

ČIERNA OVCA, NEMÝ VÔL

Akvinský bol podľa Chestertona čierna ovca rodiny, vlastní bratia ho uniesli a uväznili, aby prekazili jeho zámer stať sa mníchom.

Dokonca mu do cely podstrčili neviestku, aby podľahol pokušeniu tela. Ich plán nevyšiel, Tomáš Akvinský vyhnal ľahkú ženu horiacim polenom, rovnako ako vypudil kacírske učenie z hláv tvárnejších kacírov.

Spolužiaci ho považovali za čudáka, vyslúžil si prezývku Nemý vôl, hoci – ako čítame – už vtedy sa našli aj takí, ktorí vnímali jeho kvality, „keď veľký Albert prelomil ticho svojím slávnym zvolaním a proroctvom: ,Vy ho voláte Nemým volom; ja vám hovorím, že tento Nemý vôl zabučí tak hlasno, že jeho bučanie naplní svet.‘“

DÔRAZ NA ROZUM

Dôraz na rozum sa vinie celou Chestertonovou knihou. Prízvukuje Akvinského racionálne uvažovanie založené na klasickej gréckej filozofii a elegantne ho zosúlaďuje s kresťanstvom v boji proti falošným učeniam.

„Možno bude nepochopené, ak poviem, že svätý František nás vďaka svojej láske k  zvieratám zachránil od toho, aby sme sa stali budhistami, a že svätý Tomáš nás svojou láskou ku gréckej filozofii zachránil od toho, aby sme sa stali platonistami. Ale je najlepšie povedať pravdu v tej najjednoduchšej podobe: že obaja znovu potvrdili inkarnáciu, a to tým, že priniesli Boha späť na zem.“

Na Akvinského adresu autor dodáva: „Zabezpečil, aby hlavná línia kresťanstva, ktorá k nám prišla, bola nadprirodzenou, ale nie protiprirodzenou, a aby nebola nikdy zatienená falošnou duchovnosťou, ktorá by zabudla na Stvoriteľa a na Krista, ktorý sa stal človekom.“

VEDA A NÁBOŽENSTVO

Akvinský bol podľa autora v porovnaní s ľuďmi dvadsiateho storočia vlastne liberál, „lebo takmer všetci sa stávajú fašistami a hitlerovcami. Význam je však v tom, že zjavne dával prednosť tým rozhodnutiam, ktoré sa dosahujú skôr slobodným rozhodovaním ako despotickým činom.“

Chesterton poukázal aj na odveký spor v mysli bežného človeka, najmä antikatolíckeho liberálneho Angličana, ktorý sa v časoch priemyselnej revolúcie a prekvitajúcej vedy oháňa myšlienkou, že veda a náboženstvo nejdú dokopy.

„Nanešťastie, vedci devätnásteho storočia mali sklon robiť príliš unáhlené závery, že akýkoľvek dohad o prírode bol zjavný fakt“ a že „akýkoľvek dohad o Písme bol zjavný výklad. Takto sa súkromné teórie o tom, čo má znamenať Biblia, a predčasné teórie o tom, čo má znamenať svet, stretli v hlučnom a široko ohlasovanom konflikte – obzvlášť vo viktoriánskej dobe – a tento netaktný rozpor dvoch veľmi netrpezlivých foriem nevedomosti bol známy ako spor medzi vedou a náboženstvom.“

SUGESCIA NAMIESTO ROZUMU

Chesterton sa pri téme rozumu v súvislosti s Akvinským pozastavuje aj nad pojmami ako „reformácia“ či „renesancia“.

Uvádza, „že schizma šestnásteho storočia bola v skutočnosti len oneskorenou vzburou pesimistov z trinásteho storočia“.

Ako pravý katolícky konvertita (a chtiac-nechtiac aj katolícky apologéta) svoju knihu završuje slovami na adresu Martina Luthera.

„Protestantská teológia Martina Luthera nebola vecou, za ktorú by moderný protestant položil život na bojovom poli... Ten protestantizmus bol pesimizmom. Nebolo to nič iné ako obyčajné zdôrazňovanie beznádejnosti všetkých ľudských čností, ako pokus uniknúť z pekla... Luther odštartoval moderný stav závislosti od vecí, ktoré neboli už iba intelektuálnymi... vo veľmi skutočnom zmysle vytvoril moderný svet. Zničil rozum a nahradil ho sugesciou.“

ABY ČITATEĽ NEZAKRPATEL

Keďže sa Gilbert Keith Chesterton vo svojom diele usiluje vyjadrovať čo najstručnejšie, mnohé narážky nevysvetľuje a spolieha sa na rozhľadenosť anglickej čitateľskej obce. Dnešným čitateľom prekladateľ našťastie prichádza na pomoc poznámkami pod čiarou.

No i tak je zrejmé, že autor knihu napísal pre čitateľov, ktorí poznajú teologické dielo Tomáša Akvinského a majú „klasické“ vzdelanie, takže latinské citáty a pojmy ako platonizmus či manicheizmus netreba vysvetľovať.

Akvinského sa Chesterton pokúša spopularizovať tak, že dokazuje nadčasovosť jeho myšlienok tými svojimi, často vyjadrenými dlhánskymi súvetiami.

Napriek náročnosti však kniha Svätý Tomáš Akvinský stojí za prečítanie. No ak je toto podľa autora populárna skica, ako sa asi čítajú vážnejšie eseje? Chesterton vlastne nastavuje čitateľovi zrkadlo a inšpiruje ho v štúdiu, aby nezakrpatel.