Príbeh o tom, ako sa opakuje stredovek

Príbeh Legendy o jazyku sa odohráva v roku 1972 v Prahe a jeho aktérmi sú štyria vysokoškoláci – Tomáš, ktorý sa nedávno s rodičmi presťahoval do Prahy z Prievidze, sebavedomý „Pražák“ Martin, Slovenka Táňa, ktorá prišla do hlavného mesta pred dvomi rokmi z Bratislavy, a Klára pôvodom z Opavy.

Všetci štyria začínajú študovať históriu a mimoriadne ich zaujme príbeh o stredovekom svätcovi Jánovi Nepomuckom, ktorého pozostatky v tom čase podrobili vedeckej analýze. Ide o reálny antropologický výskum, ktorý viedol v tom období tím Národného múzea v Prahe pod vedením profesora Emanuela Vlčka (1925 – 2006) a ktorého komplexné výsledky boli publikované až po nežnej revolúcii v roku 1995. 

Študenti sa majú na podnet odborného asistenta Šindelářa venovať postave Jána Nepomuckého opradenej legendami v duchu marxistickej histórie, čo je pre mladých ľudí skutočnou výzvou. Neváhajú a pustia sa do hľadania vlastnej pravdy, čím sa nevedomky zamotajú do osídel Štátnej bezpečnosti.

Zároveň sa tu odkrýva aj druhá rovnako napínavá vrstva románu. Tvorí ju príbeh tajomnej Tetušky, ktorej identitu čitateľ odhaľuje postupne, čím sa dej i napätie príbehu nenápadne, ale o to intenzívnejšie stupňuje. 

Hoci sme u Pavla Rankova zvyknutí na nekonvenčné, fantastické, ba až absurdné príbehy vrcholiace nečakanou pointou, v tomto prípade je absurdností a neuveriteľných vecí akosi menej, ešte ťažšie ich možno odfiltrovať od skutočných vecí, pričom opäť platí to, že pravdivé sú práve tie veci, ktoré by čitateľ považoval skôr za vymyslené. V každom prípade konečné rozuzlenie doslova vyráža dych. 

Podľa vyjadrenia autora Legenda o jazyku časovo nadväzuje na jeho prvý historický román Stalo sa prvého septembra, ktorý sa končí v roku 1968. Hoci nemal v úmysle písať o tomto období, lebo bol presvedčený, že nie je dôvod pripomínať temné časy normalizácie, napokon sa taký príbeh v jeho mysli zrodil a potvrdil, že toto obdobie, naopak, treba pripomínať.

Historický stredovek, v akom žil jeden z najobľúbenejších svätcov, ktorého socha nechýba v našich krajoch na moste azda ani v jednej dedine, sa stáva paralelou „stredoveku“ dvadsiateho storočia. Absurdné veci sa napokon v ľudskej histórii opakujú, prichádzajú len pod iným menom a v inom kontexte.  

Knihu prečítate na jeden dúšok a oceníte nielen ľahké pero, akým je napísaná, ale aj výnimočnú slovnú zásobu, slovné hračky a narážky, prienik do slovenského a českého jazyka, no predovšetkým typický rankovský štýl so štedrou dávkou humoru a irónie.