Sima Martausová: S Bohom sme kamoši

Na slovenskú hudobnú scénu oficiálne vstúpila v roku 2009 ako víťazka súťaže Gospel talent. Medzičasom sa stala jednou z najobľúbenejších a najhranejších slovenských speváčok, netají sa však svojím vzťahom k Bohu. Hudbou, ktorú tvorí, si vie získať všetky generácie. Speváčka Sima Martausová.

Mária Bilá 14.11.2018
Sima Martausová: S Bohom sme kamoši

Snímka: Maruška Jeňová

Začať tým, že pôsobíte radostným dojmom, a vypýtať si váš recept na pokoj a vyrovnanosť je asi klišé, ale predsa – aké je „tajomstvo“ vašej radosti zo života?

Pre mňa je najoverenejší recept na radosť – vďačnosť.

Keď si uvedomujem, za koľko vecí vo svojom živote môžem byť vďačná, nedávam svojim myšlienkam priestor trápiť sa nad vecami, ktoré idú inak, ako by som si predstavovala.

A na druhej strane, keď niekedy príde niečo, z čoho som smutná, staviam sa k tomu tak, že viem, že to raz prejde a v niečom ma to posunie.

Som len človek, ktorý sa životom, situáciami, každou skúškou a každým dňom učí nadobúdať pokoj a vyrovnanosť.

Anton Pavlovič Čechov tvrdil, že nie je dôležité, čo človek vysloví, ale čo z neho vyžaruje. Čo chcete, aby vyžarovalo z vašej tvorby, z vašich textov?
Ja nechcem nič (úsmev).

Chcem len spievať, hrať a tvoriť o tom, čo prežívam, chcem dávať do piesní to, čo mám v srdci.

Keď sa o to všetko môžem deliť s inými ľuďmi, ktorých to istým spôsobom tiež teší, je to pre mňa to najviac.

Ak niečo z mojich piesní vyžaruje, je to niečo, čo nepripisujem sebe; niečo, čo podľa mňa nie je ovplyvniteľné mojím chcením, ale skôr je to pre mňa dar zhora.

Na čo sa môžu tešiť ľudia, ktorí sa na vás prídu pozrieť aj osobne počas vianočných koncertov v Bratislave, Košiciach a Žiline?
Verím, že strávime na predvianočných koncertoch pekný, pokojný, spoločný čas, kde nám všetkým bude spolu tak rodinne dobre.

Budeme hrať trošku komornejšie ako doteraz, budeme mať sláčikové kvarteto, s ktorým odohráme asi polovicu koncertu.

Čím sa vianočný repertoár líši od bežných koncertov?
Keď koncertujeme pred Vianocami, vždy zaradím do playlistu aj nejakú svoju vianočnú pieseň (smiech).

A možno sa líšia aj tým, že ľudia si po koncerte (alebo pred ním) môžu odskočiť na trhy dať si lokše.

Mnohí si vás škatuľkujeme ako milú, dobrú, pokornú speváčku. Nie je ťažké vtesnať sa do tejto šablóny, v ktorej vás už asi všetci chcú mať?
Nesnažím sa vtesnať do nijakej šablóny, takže to ťažké nie je.

Otvorene spievam aj o svojich nedostatkoch a slabých stránkach.

Nedávam svojim myšlienkam priestor trápiť sa nad vecami, ktoré idú inak, ako by som si predstavovala.

Myslím si, že aj ľudia ma berú normálne, nie ako dokonalú - a to je dobre.

Nemyslím si dokonca ani to, že by ma nejako škatuľkovali, ako hovoríte.

Pre mnohé dievčatá a dámy ste vzor ženy, akou by chceli byť; pre mnohých mužov ste ideálom ženy, akú by chceli mať. Ako vnímate túto skutočnosť?
Ani toto si nemyslím (úsmev).

Keď sa rozprávam so svojimi fanúšikmi, nikdy nie je reč o tomto.

S ľuďmi sa bavíme o pesničkách a o pocitoch, nie o tom, že by som bola niekoho vzorom alebo ideálom ženy.

Takže pre mňa to nie je skutočnosť, ale ďakujem, že si to myslíte.

„Vylieč srdce mi, ak dlho leží na zemi“ – prosíte v piesni Buď mi doktorom. Čo konkrétne vás dokáže „vyliečiť“ z ťažkých či príliš stereotypných dní?
Naozaj úprimná modlitba. Naozajstný rozhovor s Bohom – ako s priateľom.

Keďže verím v neho a keďže verím jemu, v každej ťažkej chvíli nakoniec spolu dospejeme k tomu, že mám istotu, že bude dobre a napokon ma to naučí byť silnejšou.

 

Myslím si, že aj ľudia ma berú normálne, nie ako dokonalú - a to je dobre.


On nám povedal proste a dostanete, alebo že jemu nie je nič nemožné, tak sa o to v ťažkých časoch opieram.

Mnohé vaše piesne o Bohu pôsobia ako rozhovory ženy s mužom, napríklad v piesni Nenahraditeľná ho prosíte, aby vám dal vedieť, že ste nenahraditeľná a hodná boja. To máte s Bohom taký dôverný vzťah?
Jasné. Veď sme kamoši. On aj tak vidí to najhlbšie, čo v sebe mám, tak prečo by som navonok mala hovoriť nejako inak.

Pieseň Nenahraditeľná je pre mňa typ odovzdanej prosebnej modlitby, kde zároveň prejavujem Bohu svoju dôveru v to, že viem, že ma má rád a nechá sa uprosiť, hoci možno vyzerá, že spí.

Je to o našom vzťahu, kde mám vedomie toho, že hoci sa niekedy strácam, on o mňa stále stojí, lebo som pre neho nenahraditeľná – ako každý z nás.

Pri pohľade na vás mi hneď napadá medzi mladými veriacimi obľúbené slovné spojenie „Božia princezná“. Cítite sa tak?
Božia princezná? Ani neviem. Sama sebe takto asi nehovorím, stačí mi pocit, že mám s Bohom veľmi blízky vzťah, vďaka ktorému je môj život žiarivejší.