Slováci už majú piesne do európskeho spevníka

Výsledky zverejnili autori projektu spevníka Európskej únie na svojej webovej stránke. Ich cieľom je zostaviť spevník, v ktorom by každá zapojená krajina Európskej únie prezentovala svoju kultúru jednou piesňou v každej zo šiestich kategórií: piesne o láske, príroda a ročné obdobia, sloboda a mier, folklórne skladby, piesne o viere, detské piesne.

Finálnym produktom by mal byť spevník obsahujúci 162 piesní zo všetkých zapojených krajín. Autori dúfajú, že vyjde nielen v angličtine, ale aj v ďalších 24 členských jazykoch. 

Viedli ľudové piesne  
Výber slovenských nominantov zostavili študenti a učitelia z Vysokej školy múzických umení, učitelia hudby z Asociácie učiteľov hudby Slovenska, agentúry Viva Musica a zboroví speváci z Bratislava Music Agency. Hlasujúci si v každej kategórii mohli zvoliť z piatich vybraných piesní alebo navrhnúť vlastného favorita. 

V kategórii piesní o láske bude Slovensko zastupovať  Vyznanie (hudba Janko Lehotský, text Kamil Peteraj, naspievala Marika Gombitová).

V sekcii piesní o ročných obdobiach najviac hlasov získala skladba V dolinách (hudba Peter Hanzely, text Ľuboš Zeman, naspieval Karol Duchoň).

Piesne o slobode a mieri podľa hlasovania Slovákov najlepšie prezentuje ľudovka Na Kráľovej holi.

Folklór mal aj osobitnú kategóriu, v rámci ktorej hlasujúcich oslovila najmä ľudová pieseň z východného Slovenska A ja taka dzivočka.

Favoritom detských piesní sa stala tiež slovenská ľudovka Kukulienka, kde si bola. 

Pôvod má v 19. storočí 
Piesne o viere bude zastupovať skladba Daj, Boh, šťastia tejto zemi. Poslucháči si ju zvyknú spájať s interpretáciou Pavla Haberu (prípadne v duete s Petrom Dvorským), v skutočnosti má však pieseň sčasti ľudový pôvod. 

Prvý záznam o tejto piesni (pod názvom Hore vstavajte, Valasi, a posluchajte) sa vraj nachádza v rukopisnej zbierke Gašpara Drozda (1805 – 1874). Ten pôsobil ako učiteľ a organista v Chrenovci a v tridsiatych rokoch 19. storočia zostavil zborník Písně pastorálne, v ktorom sa má  nachádzať aj táto skladba vrátane notového záznamu. Na melódiu napísal nový text, ktorý dnes pozná mnoho Slovákov, Viliam Ján Gruska, oceňovaný etnograf a scénograf. 

Koledy aj revolučná hymna
Aké piesne o viere si zvolili krajiny, ktoré už tiež majú uzavreté hlasovanie? 

Napríklad Maďarov bude prezentovať Erdő mellett estvéledtem, ľudová skladba o mužovi, ktorý prebýva v lese a prosí Boha o príbytok a dobrú noc.

Rakúskeho víťaza Stille Nacht (Tichá noc) netreba asi nikomu bližšie predstavovať.

Nemci si tiež vybrali vianočnú pieseň, konkrétne Von guten Mächten. Jej autor Dietrich Bonhoeffer ju napísal v roku 1944, väznený gestapom. Napriek okolnostiam, v akých pieseň vznikla, z jej slov vanie nádej a dôvera v Boha. 

Česko zastupuje husitský chorál Ktož jsú boží bojovníci, ktorej autorstvo sa pripisuje husitskému kňazovi Janovi Čapkovi z Klatova. Táto pieseň sa považuje nielen za hymnu husitského revolučného hnutia, ale aj za neoficiálnu hymnu tzv. Selskej jízdy. O tomto choráli sa traduje, že stačilo, aby ho zborovo spievali kališníci a nepriatelia (dokonca križiaci) sa hneď dali na ústup. 

Svoje „zástupné“ piesne si už zvolila väčšina zapojených krajín. Aktuálne sa ešte čaká na hlasovanie a výsledky z Poľska, Španielska, Francúzsku či Rumunska. Najneskôr (15. apríla) by sa malo hlasovanie ukončiť v Taliansku.