Spieva najmä o svojich najbližších

Vaša pieseň Prisahám sa v poslednom čase stala jednou z najobľúbenejších svadobných piesní slovenských neviest, najmä tých z katolíckeho prostredia. Spomínate si, ako vznikla?
Áno. Je to neuveriteľné, že táto pieseň, o ktorej by som si naozaj ani v hĺbke duše nemyslela, že natoľko zaujme verejnosť, obletela doslova celé Slovensko a aktuálne má už na internete takmer milión zhliadnutí.

Pritom vznikla naozaj celkom spontánne a relatívne rýchlo.

V septembri 2018 sme s manželom oslávili 10. výročie sobáša a túto pieseň som vlastne napísala pre nás, preňho.

Krátko potom sa vydávala jedna kamarátka, ktorej som ju na svadbe spievala a tam vzniklo aj video, ktoré sme neskôr zverejnili na internete – a spustila sa „lavína“ môjho „svadobného speváckeho maratónu“, v ktorej sa veziem takpovediac až dodnes.

Počas necelých dvoch mesiacov som mala toľko žiadostí o spev na sobášoch, že som si takmer na rok a pol dopredu zaplnila celý kalendár.

Ako taký nával svadieb zvládate? A ako sa vám darí každú „precítiť“? 
Musím sa priznať, že nie je v mojich silách každý obrad precítiť naplno, ale snažím sa vždy vydať zo seba maximum.

V priemere spievam totiž približne na päťdesiatich svadbách ročne; zatiaľ sa ale nikto nesťažoval.

Práve naopak, po každej svadbe mi píšu nevesty, ktoré sú nadšené a majú z ich veľkého dňa krásny zážitok aj vďaka môjmu spevu (ako ony samy hovoria), čo ma naozaj nesmierne teší.

Dávate novomanželom, ktorým spievate, aj nejaké rady do života?
So snúbencami sa pred samotným sobášom nezvyknem stretávať vôbec alebo len veľmi zriedka. Komunikujeme skôr písomne.

Na samotnom sobáši to potom prebieha zvyčajne veľmi rýchlo, takže som rada, keď im stihnem po obrade zablahoželať.

Mám ale niekoľko párov, s ktorými sme ostali v kontakte až dodnes a stali sa z nás priatelia.

Mnohé mamičky (no nielen tie) dojala piesne Verím o vašom predčasne narodenom synovi. S akými pocitmi ste niečo také osobné vypúšťali do sveta? Bola to vaša prvá sólová pieseň... Tušili ste už vtedy, že vás čaká kariéra speváčky? 
Pieseň Verím naozaj patrí medzi moje prvotiny.

Narodenie nášho syna Noela bol pre mňa taký silný moment, že som tú explóziu pocitov potrebovala nejako „zhmotniť“ – a pre mňa ako hudobníčku bola tá najprirodzenejšia forma práve pieseň.

Všetky tri naše deti sa narodili predčasne, aj keď vďaka Bohu bez vážnejších zdravotných problémov.

Počas tretieho tehotenstva s Noelom som sa dostala do kontaktu s jednou výnimočnou ženou, zdravotnou sestrou Ľubkou, ktorá sa venuje práve týmto rizikovým, predčasne narodeným  deťom.

„Boh je láska a tá je myslím potrebná pre každého z nás."

Istý čas som sa vďaka nej aj ja ako dobrovoľníčka v svojom odbore, ktorý som vyštudovala na vysokej škole (liečebný pedagóg), takýmto deťom venovala. Preto pieseň Verím bola neskôr venovaná nielen našim trom deťom, ale aj všetkým ostatným predčasniatkam.

V tejto piesni na mojom novom albume spieva sólo dcéra Ninka, ale vyzerá to tak, že o chvíľu ju spevácky vystrieda Noel, aspoň k tomu celkom výrazne smeruje (úsmev).

Evidentne inšpiráciu čerpáte najmä z vlastného rodinného a ľúbostného života. Ako na to reagujú vaši najbližší? 
Áno, je pravda, že zatiaľ sú moje skladby prevažne o mojich najbližších – deťoch a manželovi, o mojom živote.

Nikdy príliš neuvažujem nad tým, akú pieseň by som asi práve mala napísať. Texty a celkovo inšpiráciu čerpám z toho, čo aktuálne prežívam ja alebo ľudia okolo mňa. Čiže tvorím skôr intuitívne, pocitovo.

Možno sa ale situácia časom zmení a začnem vedome plánovať svoje ďalšie skladby, keďže nedávno sa ma staršia dcéra Nelka spýtala, kedy už napíšem pieseň aj o nich – mojich dcérach. Keďže tato a Noel už svoju pieseň majú (úsmev).  

Za pieseň Keď ťa volám ste získali tretie miesto na súťaži Košický zlatý poklad 2019. Ovplyvnilo toto ocenenie vaše hudobné smerovanie? 
Ocenenie, ktoré som získala, je pre mňa mimoriadnou poctou a veľmi sa z neho teším. Naozaj som to vôbec nečakala. Bol to veľký zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem.

Do istej miery ma to veľmi povzbudilo do ďalšej tvorby a veľmi sa teším, že moja skladba práve vďaka umiestneniu v tejto súťaži zaznela aj v éteri Rádia Slovensko a tak sa dostala k veľkému množstvu poslucháčov.

Táto pieseň sa dá interpretovať ako dialóg s Bohom. Aké miesto má Boh vo vašej tvorbe? 
Keďže Boh a viera v neho sú súčasťou môjho života, odkedy si pamätám, nachádzajú sa aj v mojich skladbách.

Vyrastala som v kresťanskej viere vedená rodičmi naozaj od narodenia, a preto je pre mňa takýto život, život s Bohom, úplne prirodzený.

Niektoré médiá ma už dokonca začali označovať za gospelovú speváčku. Osobne sa za ňu nepovažujem, pretože nie všetky skladby sú o Bohu, o viere.

Samozrejme, toto označenie mi nijako neprekáža, práve naopak. Budem len rada, keď sa moja tvorba dotkne ľudí, či už veriacich, neveriacich alebo hľadajúcich.

Boh je láska a tá je myslím potrebná pre každého z nás (úsmev). 

Ktorá z piesní, ktoré ste doteraz vytvorili, je vaša najobľúbenejšia? 
Je to pieseň Keď ťa volám, ale úspešne sa na ňu „doťahuje“ aj novinka (zatiaľ v procese príprav). 

Dlho ste sa realizovali v zbore Radosť zo Senca, dnes v ňom spievajú dve z vašich troch detí, vy ho dirigujete. Čím vám toto hudobné teleso prirástlo k srdcu? 
Zbor Radosť zo Senca je moje detstvo, moja mladosť – moja radosť.

Začala som v ňom pôsobiť, keď som mala tri a pol roka, a skončila som, keď som mala asi 24. Asi si viete predstaviť, čo sa za takú dlhú dobu vie udiať, koľko zážitkov, priateľstiev, skúseností, poznania nadobudnúť.

Bolo to prekrásne obdobie a som nesmierne vďačná zakladateľovi Františkovi Podolskému a saleziánom, že som všetko toto krásne mohla vďaka nim zažiť a že to aktuálne zažívajú aj moje deti. Vďaka Bohu.

Ako mladá 20-ročná žena ste sa objavili v prvej sérii Superstar (2005), vtedy ešte ako Monika Vojtková. Prepracovali ste sa do semifinále. Ako spätne hodnotíte svoju účasť? Ste rada, že sa vaša sólová spevácka kariéra začala vlastne až o viac než desaťročie neskôr?
Fúha, to je už naozaj dávna minulosť.

Spomínam na toto obdobie veľmi pozitívne. Účasť v tejto súťaži mi dala množstvo nových skúseností najmä v oblasti spievania.

Mimochodom, neviem, či viete, ale do semifinále som sa prebojovala skladbou z rockovej opery Jesus Christ Superstar, spievala som áriu Márie Magdalény, čo teda bolo z hľadiska repertoáru celkom neštandardné (úsmev).

Porotcovia na čele s Paľom Haberom môj výkon hodnotili veľmi pozitívne, asi aj preto na Superstar spomínam v dobrom (smiech). 

Kariéra speváčky? V tomto smere som o tom neuvažovala a ani momentálne spievanie neberiem veľmi ako „kariéru“.

„Beriem tvorenie, spievanie a celkové hudobné pôsobenie ako požehnanie zhora."

Skôr si hudobne spestrujem život na materskej, a ak to má mať ešte pridanú hodnotu vo forme poslucháčov, fanúšikov alebo sympatizantov, tak budem len rada.

Je, samozrejme, úplne iné spievať si len tak doma, deťom – a spievať pre ľudí, ktorí ma radi počúvajú.

Priznám sa, že na malú chvíľu som si aj položila otázku, či už som naštartovala spievanie a „kariéru“, keď som v novembri 2019 vydala prvý album s 10 autorskými skladbami (úsmev), ale to bolo naozaj len na chvíľu.

Snažím sa nohami pevne stáť na zemi a beriem tvorenie, spievanie a celkové hudobné pôsobenie ako požehnanie zhora.

Boh mi dáva šancu takouto formou hovoriť k ľuďom o láske, živote, strachu, viere, priateľstve, rodine... O ňom samom.

A to je to, čo ma naozaj napĺňa.