Splnil svoj sľub pre Kráľovnú nebies

Koncom minulého roka odišiel do večnosti Jozef Halmo (13. 3. 1939 – 22. 12. 2023), autor obľúbenej mariánskej hymnickej piesne Kráľovná nebies a ďalších sakrálnych skladieb. Medzi nimi je hudobným pokladom Halmova vianočná omša Radostná zvesť (slovenský pendant České mše vánoční od Jakuba Jana Rybu).

MIMO VLASTI

Hru na akordeóne študoval Jozef Halmo na Konzervatóriu v Bratislave a na Vyššej hudobnej škole. Vyučoval na hudobnej škole v Bánovciach nad Bebravou, neskôr bol kultúrnym pracovníkom na Okresnom osvetovom stredisku v Topoľčanoch.

Božia prozreteľnosť ho po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 zaviedla do Rakúska. Československý súd ho za to v neprítomnosti odsúdil na 24 mesiacov väzenia. Do vlasti sa mohol vrátiť až po roku 1989.

SĽUB PANNE MÁRII

S manželkou Monikou našiel domov v bavorskom Mníchove. Začiatky boli ťažké. Na Veľký piatok 4. apríla 1969 vycestoval z rakúskeho lágra Traiskirchen do Bavorska, kde mal nastúpiť angažmán ako muzikant v  cirkuse Willy Busch. Vystúpil s manželkou v meste Altötting, kde boli na námestí tisíce ľudí.

Tam sa dozvedel, že v tomto starom pútnickom bavorskom meste je tradícia zúčastniť sa na spoločnom obrade pri spomienke na úmrtie nášho Pána. Tak sa aj on išiel poďakovať za pomoc, že sa mohol dostať do slobodného sveta. Pri tejto príležitosti sľúbil Panne Márii, že sa jej za to odvďačí.

ORGANIZÁTOR A PRODUCENT

Medzitým prešlo viac rokov. Jozef Halmo sa živil ako príležitostný muzikant v kaviarňach, písal ľahkú hudbu, upravoval skladby a súkromne učil hru na akordeóne, ktorú vyštudoval v Bratislave.

V  Mníchove postupne pôsobil ako veľmi schopný organizátor – producent hudobných a kultúrnych podujatí pre tamojších Slovákov, združených okolo Slovenskej katolíckej misie a Slovensko-nemeckého kultúrneho klubu.

Slováci tam žili bohatým kultúrnym životom. Organizovali zábavy, večierky, kultúrne dni, akadémie, festivaly – a tak šírili dobré meno Slovenska. Prepojenie so Slovenskom zabezpečoval slovom (a tiež cez kuriérov) najmä Anton Hlinka, známy kazateľ a publicista.

RADOSTNÁ ZVESŤ

Hlboká viera priviedla Jozefa Halma čoskoro do kruhu katolícky cítiacich emigrantov okolo Kostola sv. Štefana v Mníchove. V spolupráci s Antonom Hlinkom a poeticky ladeným Viktorom Magdolenom napísal v roku 1974 pre krajanov vianočnú omšu Radostná zvesť.

Prvýkrát ju vysielali z Mníchova 26. decembra 1974 v interpretácii krajanských spevákov pod vedením Viktora Magdolena, dlhoročného režiséra vysielania slovenských bohoslužieb z Kostola sv. Štefana. Na Slovensku sa prvýkrát hrala v Ružomberku už v roku 1976 pod vedením profesora Štefana Olosa.

TRADIČNÁ AJ MODERNÁ

Vianočná omša Radostná zvesť čerpá z našich tradícií a využitia dychových i rytmických nástrojov, pripomínajúcich ľudový inštrumentár slovenského folklóru – zvlášť fujár. Autor v nej využil motívy zo slovenských vianočných pastorel, pričom známym melódiám dodal sviežosť moderným rytmom. Text k omši – rovnako ako aj k ďalším jeho sakrálnym skladbám – napísal Anton Hlinka, s poetickým pretextovaním Viktora Magdolena.

Podľa údajov samotného Jozefa Halma sa k  nám jeho vianočná omša dostala pomerne skoro prostredníctvom ilegálneho dovozu náboženskej literatúry a hudobnej produkcie cez Poľsko a Maďarsko. Doteraz sa z nej predalo vyše 80-tisíc nosičov – dokonca vyšla aj vo francúzskej a nemeckej verzii.

Patrí k dôkazom aktívneho života slovenských exulantov, ale aj stáleho hudobného dedičstva slovenských katolíkov. Jej posolstvo krásy, nádeje, viery a vytúženej slobody pretrváva dodnes ako hudobný klenot.

MARIÁNSKY HYMNUS

V Mníchove si Jozef Halmo spomenul aj na nesplnený sľub, daný Panne Márii v Altöttingu. Požiadal Viktora Magdolena, aby mu zveršoval text Ave Maria. To nešlo, a tak sa musel rozhlasový režisér, spevák a básnik v jednej osobe pustiť do úplne nového textu. Usmernil ho v tom salezián a komponista Jozef Strečanský.

V konečnej verzii napokon vznikla prvá sloha mariánskej piesne Kráľovná nebies. Jej premiéra bola v prvú májovú nedeľu roku 1978 v Kostole sv. Štefana v Mníchove. Ako súčasť svätej omše sa potom šírila cez rozhlas na Slovensko.

Druhú slohu napísali Jozef Halmo a Viktor Magdolen až o päť rokov. Spievali ju Eva Katrincová a Viktor Magdolen v priamom prenose svätej omše, ktorú celebroval Anton Hlinka. O skutočnú popularitu Kráľovnej nebies sa zaslúžila najmä štúdiová nahrávka v Ríme 11. júna 1985, kde ju vo Vatikánskom rozhlase nahral tenorista Juraj Hurný, operný sólista z Opery v Grazi.

Na vlnách vysielania slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu sa potom dostala pieseň čoraz väčšmi do povedomia Slovákov, až sa stala mariánskym hymnom. Najväčšiu slávu zažila na levočskej púti v roku 2003, kde bol hlavným celebrantom svätej omše kardinál Jozef Tomko. Spolu so sólistom Jurajom Hurným Kráľovnú nebies spievali na záver bohoslužby tisíce pútnikov.

CENA FRA ANGELICA

Všestrannú dlhoročnú prácu Jozefa Halma v prospech kultúry medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí ocenila ešte počas života Konferencia biskupov Slovenska udelením Ceny Fra Angelica v roku 2015.