Spoznajte služobníka Boha a ľudstva

Kniha Služobník Boha a ľudstva. Životopis Benedikta XVI. ponúka ucelený pohľad na život a dielo jedného z najväčších teológov 20. storočia. Napriek tomu, že Benedikt XVI. žije od roku 2013, keď sa slobodne rozhodol abdikovať z úradu Petrovho nástupcu, v ústraní od verejného diania, Svätý Otec František pripomína:

„Všetci v Cirkvi máme veľký dlh vďačnosti voči Josephovi Ratzingerovi – Benediktovi XVI. - za hĺbku a vyváženosť jeho teologického myslenia, ktoré vždy charakterizovalo jeho službu Cirkvi až po najvyššie zodpovednosti v postavení prefekta Kongregácie pre náuku viery počas dlhého pontifikátu Jána Pavla II. a napokon ako univerzálneho pastiera Cirkvi.

Jeho viera a kultúra, schopné odpovedať na očakávania dnešnej doby najmä počas posledných troch desaťročí, boli pre učiteľský úrad Cirkvi podstatným príspevkom. Odvaha a rozhodnosť, s akými čelil ťažkým situáciám, ukázali cestu, ako na ne odpovedať s pokorou a v pravde, v duchu obnovy a očisťovania.“

V tomto biografickom diele o Benediktovi XVI. čitateľ získa prehľad o jeho životnej ceste a činnosti, ktorá je zväčša známa, ale dozvie sa tam aj zaujímavosti, ktoré môžu byť i prekvapivé. Napríklad, že budúci pápež prežil detstvo vo veľkej skromnosti, aj keď otec bol štátnym zamestnancom.

Georg Ratzinger, brat Benedikta XVI., na toto obdobie spomína takto: „V tom čase otca vyplácali každý deň. No len čo dostal peniaze na ruku, už nemali nijakú hodnotu, lebo ceny znova stúpli.“ Preto jeho matka usilovne obrábala záhradu a venovala sa ručným prácam, ktorými prispievala do rozpočtu päťčlennej rodiny.

Pokrstený v požehnanej veľkonočnej vode

V rodisku Josepha Ratzingera, ktorou je bavorské mestečko Marktl am Inn, sa narodil 16. apríla 1927 ako tretie dieťa. Dali mu meno Joseph Alois. Prvé meno dostal po otcovi a druhé Alois mu dali na počesť strýka kňaza, ktorý nosil meno sv. Alojza Gonzágu.

V deň, keď Joseph Alois prišiel na svet, bola Biela sobota. No keďže sa vtedy Veľkonočná vigília s požehnávaním vody slávila už ráno, otec priniesol malého Josepha do farského chrámu, kde bol pokrstený čerstvo požehnanou vodou veľkonočnej vigílie.

Benedikt XVI. túto udalosť neskôr komentoval slovami: „To, že môj život bol takýmto spôsobom ponorený do tajomstva Veľkej noci, ma vždy napĺňalo vďačnosťou, pretože to nemohlo byť znamením ničoho iného iba požehnania.“ 

Potrebujeme kňazov, lebo potrebujeme Boha

V mladosti bol Joseph povolaný počas vojny do pomocnej  protileteckej služby.

„Boli sme čerstvo narukovaní a podporučík sa každého z nás pýtal, aké by chcel mať zamestnanie. Ja som odpovedal, že by som chcel byť katolíckym kňazom, na čo zatrpknutý prívrženec režimu vykríkol: ,V takom prípade, pane, sa musíte rozhliadnuť po čomsi inom! Kňazi v budúcnosti už nebudú potrební.´

Sotva o niekoľko mesiacov sa táto ríša ocitla v ruinách, pričom za sebou zanechávala stopy krvi a sĺz, ktoré nás dodnes bolia. Až v prázdnote, ktorá vtedy vznikala, sme znovu pocítili, že ešte stále potrebujeme kňazov.

Potom zanikli aj režimy na Východe, ktoré tvrdili, že keď ich vlády budú trvať jedno pokolenie, náboženstvo automaticky zanikne, pretože sa ukáže zbytočné. Aj oni sa pominuli; a vnútorné i vonkajšie zničenia, ktoré po sebe zanechali, zrodili nové túžby po Bohu i ľuďoch, ktorí ho môžu hlásať,“ vysvetľuje v spomienkach Benedikt XVI. a dodáva:

„Načo sú nám potrební kňazi? Jednoducho ich potrebujeme, lebo potrebujeme Boha.“ 

Ratzinger bol presvedčený, že svojmu životu v úlohe pápeža má dať takmer mníšsku pečať. Na rozdiel od Jána Pavla II. obyčajne obedoval sám a modlil sa s pápežskou rodinou, ktorú tvorili štyri zasvätené sestry z hnutia Comunione e liberazione a z monsignora Georga Gänsweina.

Pokorný služobník v Pánovej vinici

Na pápežský stolec zvolili kardinála Josepha Ratzingera 19. apríla 2005. Ako to vnímal? „Po veľkom pápežovi Jánovi Pavlovi II. páni kardináli zvolili mňa, jednoduchého a poníženého robotníka vo vinici Pánovej“ – znelo jeho vyznanie po voľbe novej hlavy Katolíckej cirkvi.  

Benedikt XVI. hneď po svojom zvolení vysvetlil dôvod, prečo si vybral meno patriarchu západných mníchov - sv. Benedikta z Nursie. Vyzdvihol tu definíciu mníšskeho života podľa svätého Benedikta: „Škola služby Bohu.“ Je to vyjadrenie, ktoré dobre charakterizuje čas strávený v kláštore, ale aj spôsob života každého kresťana.

Na začiatku pontifikátu Benedikta XVI. mohla jeho zmienka o mníšskom povolaní naznačovať iba túžbu srdca, ale keď sa stiahol z Petrovej služby, toto vnútorné volanie získalo oveľa konkrétnejšiu perspektívu. Viackrát počas svojho pontifikátu  totiž obdivoval „výstup na vrch mníchov“, ktorí sú schopní modlitbou a štúdiom tvoriť krásu a dôstojnosť.

Boh nám dáva voľnosť, ale stále nás vedie

Benedikt XVI. sa pozerá na svoj život s typickým tichým úsmevom. Dokazujú to aj jeho vyjadrenia v inej knihe, ktorá sa volá Soľ zeme:

„Som pevne presvedčený, že Boh nás naozaj vidí, že nám dáva voľnosť, a predsa nás vedie. Pre mňa to celkom prakticky znamená, že môj život nepozostáva z náhodných udalostí, ale ktosi predvída a takrečeno ma predchádza, myslí dopredu a usmerňuje môj život.“

Literárne dielo Služobník Boha a ľudstva. Životopis Benedikta XVI., ktoré vám dávame do pozornosti, svedčí o bohatstve jedného krásneho a požehnaného ľudského života. Dokazuje, že Benedikt XVI. - služobník Boha a ľudstva – je nástrojom v Božích rukách.

Preto je táto publikácia okrem detailného poznania jeho osobnosti veľmi povzbudzujúcim a inšpiratívnym čítaním. Vrele ju odporúčam!