Toto by mali vidieť všetci manželia

Porno, depresia, nevera, príliš vysoké estetické požiadavky na ženu, postupné odcudzenie, znechutenie, sklamanie z toho druhého. Aj to sú veci, ktorými si prešli aktéri dokumentu.  

Debutujúca režisérka Lívia Halmkanová Katolíckym novinám už pred rokom, keď so svojím tímom ešte len zbierali finančné prostriedky na realizáciu, prezradila zámer projektu: „Chceli sme ukázať, ako sa z funkčného vzťahu môže stať nefunkčný - a ako sa to vie znova prehupnúť do funkčného, niekedy ešte lepšieho vzťahu.“ 

Podarilo sa. 

Pomôcť svojím svedectvom
Forma je jednoduchá. Čierne plátno, pred ním sa striedajú výpovede všetkých respondentov.

Každý z dvojice rozpráva zvlášť, bez prítomnosti manželského partnera – diváci tak majú možnosť vidieť ženský aj mužský pohľad na jednu vec bez cenzúry toho druhého.

Film má tri nosné časti – v prvej zúčastnení opisujú, aké boli začiatky ich vzťahu, v druhej samotnú krízu, v tretej, členitejšej, ako svoje problémy prekonali.

Netreba sa báť mäteže postáv a problémov – všetko je dávkované citlivo, ľudsky. Môže sa stať, ako sa to stalo mnohým divákom na premiére, že človek sa v niektorých svedectvách spozná – a hlavne že ho prekvapí miera úprimnosti, s ktorou aktéri všetko prežité prezentujú.

Nie pre všetkých by bolo ľahké otvorene hovoriť o najväčších zlyhaniach svojho života; najmä s vedomím, že film môžu zhliadnuť deti, rodičia, súrodenci, kolegovia, šéf, susedia. Skrátka všetci tí, s ktorými by ste inak napríklad svoju závislosť od porna rozoberať určite nechceli.

Aj preto však skláňam klobúk, tlieskam, ďakujem. Že tieto páry spravili to, čo bolo správne, nie ľahšie. Že túžba pomôcť svojím svedectvom iným dvojiciam, ktoré si čímsi podobným prechádzajú, zvíťazila nad takým tým slovenským „a čo o mne povedia ľudia“.

Že svojou účasťou na natáčaní manželia vedome či nevedome naplnili biblické „a ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov“ (Lk 22, 32).  

Nečakajte však lacnú kresťanskú agitku. O Bohu explicitnejšie hovorí jedna dvojica, menej priamo možno ďalšie dve. Zámerom tvorcov vlastne ani nebolo prezentovať výhradne kresťanské dvojice.

Gro dokumentu má byť najmä posolstvo, že každá manželská kríza sa dá prekonať. 

Injekcia nádeje
Keďže režisérka dlhodobo žila v zahraničí a jej manžel Gary je Angličan, nečudo, že v dokumente figurujú dva slovenské a dva anglicky hovoriace páry.

Medzi nimi sa o svoj príbeh delí ešte jedna žena, režisérkina sesternica Maya.

Jej svedectvo môže niekoho rušiť, pre iného bude oživením – faktom je, že tento príbeh tak trošku vybočuje z radu, a to nielen preto, že tam ako jediná vystupuje bez manžela (na natáčanie si „odbehla“ počas návštevy Slovenska, inak obaja žijú v Austrálii). Maya funguje v „otvorenom“ manželstve a za krízu považuje nie túto formu spolužitia, ale žiarlivosť, ktorú na vlastné prekvapenie začala cítiť.

Na rozdiel od ostatných párov, ktoré si krízu pomenovali, svoje chyby uznali, oľutovali a napravili, Maya s mužom ďalej žijú „voľne“ (napriek manželskému zväzku tomu druhému akceptujú iných sexuálnych partnerov).

Nejdem moralizovať – skrátka to tam koncepčne nesedí. Nevraviac o tom, že „otvorené“ je nielen manželstvo dotyčnej panej, ale medzi riadkami cítiť, že i otázka, čo a ako bude s nimi ďalej.

Ostatné príbehy v tomto zmysle pôsobia konzistentnejšie a ponúkajú takmer až „happy end“, ktorý môže byť injekciou nádeje pre všetky páry, ktoré prechádzajú podobnými či inými manželskými krízami. 

Je na webe
Floskulou „film, ktorý vám zmení život“ bolo uvedené už kadečo. K tomuto počinu sa však naozaj hodí.

Manželstvá z tlakového hrnca si zaslúžia veľa divákov, lebo veľa divákov si zaslúži dozvedieť sa, že aj ich krívajúci, chorý či rovno umierajúci manželský vzťah má šancu povstať z popola zmarených vízií a ilúzií ako Fénix.

Tvorcovia snímku umiestnili na svoj web, pozrieť si ju z pohodlia domova môžete aj v tomto čase.