Zvukový klenot Spolku svätého Vojtecha

Stodvanásť hodín a dvadsať minút. To je kompletné audio vydanie Biblie, ktoré uzrelo svetlo sveta vďaka Spolku svätého Vojtecha. Starý a Nový zákon načítal Štefan Bučko, Michaela Čobejová, Ján Gallovič, Slávka Halčáková a Jozef Šimonovič, hudbu zložil Lukáš Borzík.
MAG, ĽM, ART 20.12.2023
Zvukový klenot Spolku svätého Vojtecha

Na snímke (zľava) režisérka audio vydania Biblie Anna Brillová, riaditeľ SSV Ivan Šulík a šéfredaktorka SSV Martina Grochálová. Snímka: Erika Litváková

„Spolok svätého Vojtecha už od svojho vzniku vydáva Sväté písmo. V súčasnosti sa snažíme ponúkať okrem knižnej aj iné formy, ktoré by oslovili moderného človeka,“ hovorí riaditeľ SSV Ivan Šulík. „Preto sme sa aj rozhodli pre kompletnú zvukovú nahrávku Svätého písma, čo bola veľká výzva.“

Osobne považuje za náročné vybrať spomedzi všetkých tú najkrajšie interpretovanú biblickú knihu. „Každú stojí za to si vypočuť. Osobne sa mi najviac páči Kniha Ester, ale veľmi pekne je interpretovaná aj Pieseň piesní.“

Podľa šéfredaktorky SSV Martiny Grochálovej sa biblické príbehy môžu počúvať nielen ako Božie slovo, ale aj ako pútavá audiokniha pre širšie publikum.

„Pán riaditeľ, ktorý je veľmi náročný a kritický, bol trochu skeptický, keď sme sa do tohto projektu púšťali. Ale keď si vypočul prvé časti, povedal: Je to ešte krajšie, ako som si myslel.“

Štefan Bučko načítal približne 800 strán biblických textov. Snímka: archív –ŠB–

TÍMOVÉ DIELO

Režisérka Anna Brillová si pri realizácii tohto projektu prvýkrát vypočula celú Bibliu od začiatku do konca. „A hneď aj druhýkrát – najprv pri nahrávaní, potom pri kontrole.“ Všetci členovia realizačného tímu si podľa nej okrem profesionality sadli aj ľudsky.

„Mali sme spoločnú ideu urobiť krásnu vec,“ tvrdí režisérka. „Nahrávanie Biblie bola pre mňa obrovská interpretačná aj duchovná výzva,“ hovorí Jozef Šimonovič, ktorý je vďačný za to, že ho na túto zodpovednú úlohu oslovili.

„Práca na nahrávaní Biblie bola oveľa ťažšia ako iné projekty. V štúdiu však vládla veľmi príjemná atmosféra aj vďaka režisérke Anne Brillovej a zvukárovi a technikovi Matúšovi Brillovi, čo sa odrazilo aj na výsledku.“

Štefan Bučko najprv cítil radosť, lebo vedel, že to bude veľmi obohacujúce. „Neskôr som si však uvedomil aj zodpovednosť z toho vyplývajúcu.“ Dokopy prerozprával osemnásť kníh, medzi nimi prorocké, Knihu prísloví, Knihu Sirachovcovu, Knihu Exodus, listy, Jánovo evanjelium, teda 800 strán biblických textov, čo je asi 50 hodín čistého počúvania.

„Dostal som sa aj k textom, ktoré som predtým až tak podrobne nepoznal, a otváralo mi to nové pohľady na Knihu kníh,“ dodáva. Pre Michaelu Čobejovú znamenala táto práca návrat k Biblii.

„Veľa faktov ma prekvapilo, lebo Starý zákon nemám načítaný. Inšpirovalo ma to vyhľadať historické súvislosti, ktoré som odrazu mala chuť si naštudovať.“ Z práce na audiobiblii má príjemnú skúsenosť.

„Nebola to moja prvá audiokniha, ale toto nahrávanie sa realizovalo vo veľmi komornej atmosfére.“ Ján Gallovič, ktorý sa s nahrávaním Biblie stretol už dvakrát, hoci zďaleka nie v takomto rozsahu, ocenil najmä komfortný priestor na prípravu a štúdium zverených statí.

„Ani samotné nahrávania neboli v časovej tiesni. Mohli sme si dovoliť oddychové časy, ktoré sme využili nielen na očný strečing a vystretie chrbta, ale i na tvorivú diskusiu a pochopenie skrytých významov textov, ktoré sa v origináli objavovali pod čiarou.“

Michaela Čobejová nachádza v Biblii veľa životných právd. Snímka: archív –MČ–/TV JOJ

ZODPOVEDNÁ PRÍPRAVA

S režisérkou Annou Brillovou si určili kritériá, podľa ktorých interpretácia musí pôsobiť stále živo, aktívne a ustavične pútať pozornosť poslucháča. Veriaceho i ateistu. Ján Gallovič ocenil najmä jej trpezlivý prístup a vnútorný entuziazmus, ktorý jeho i kolegov veľmi povzbudzoval a motivoval.

Mimoriadne pozitívna atmosféra vládla v štúdiu aj vďaka zvukovej a technickej spolupráci Matúša Brillu – kontroloval obsah textu a bol tiež prvý zvedavý poslucháč.

„Nahrávanie Knihy kníh vždy prináša veľkú česť, no predovšetkým zodpovednosť. Veď Božie slovo budú počúvať generácie ľudí, ktorí majú otvorené srdcia pre vieru, chcú sa dostať k jej najhlbším koreňom, a tak neustále duchovne rásť,“ vysvetľuje Ján Gallovič.

Aj sám si overil známe poznatky a doplnil nové. Štefan Bučko si tiež robil precíznu domácu prípravu. „Označoval som si miesta komplikovanejšie na intonačné zvládnutie rozvetvených súvetí a dramatických situácií. Spolu s Aničkou a Matúšom Brillovcami sme odkrajovali z tej nádhernej múdrosti, ktorú som mal pred sebou.“

Štefanov najdlhší text bola 142-stranová Kniha proroka Jeremiáša a 140-stranový Sirachovec. Na nahrávanie sa doma poctivo pripravovala aj Michaela Čobejová.

„Text Starého zákona obsahuje veľmi veľa názvov, ktoré som musela doslova nacvičovať. Takisto veľký rozdiel je v tom, že kým pri čítaní bežnej literatúry sa môžete aj pomýliť, povedzme vymeniť slovo, tu som musela dávať veľký pozor, aby tam žiadne chyby neboli.“

Slávka Halčáková a Ján Gallovič pri nahrávaní Piesne piesní. Snímka: Erika Litváková

INÁ PRÁCA

Ján Gallovič o nahrávaní Biblie hovorí, že to bola „iná“ práca. „Prostredníctvom obsahu Svätého písma sa nám prihovára sám Boh Otec. Tu už herec nie je iba rozprávačom tisícok historických udalostí, ktoré pohli dejinami kresťanstva, ale aj hlasom, ktorý – ak skutočne verí – vedie Duch Svätý. Pre tento jedinečný fakt to bol pre mňa projekt, ktorý má v mojej doterajšej hereckej skúsenosti vskutku neporovnateľný rozmer.“

Štefana Bučka viedla najmä úcta k zjavenej múdrosti, ktorú mal prerozprávať. „Všetko, čo je v Biblii, hovorí o podstatných veciach týkajúcich sa človeka, jeho osudu, ktorý Biblia vidí vo vyústení v Bohu. A to je určujúce aj pre umeleckú interpretáciu.“

Pre Jozefa Šimonoviča spočívala odlišnosť nahrávania predovšetkým v interpretačnej stránke. „V nájdení spôsobu podania tak, aby biblický text zaujal poslucháča, bol zrozumiteľný a nestal sa po dlhšom počúvaní nudný. A tiež aby som sa vyhol pátosu.“

Jozef Šimonovič vnímal toto nahrávanie ako veľkú výzvu. Snímka: archív –JŠ–

BIBLIA DOMA

Jozef Šimonovič hneď dodáva, že on sám otvára Sväté písmo každý deň. „Na nočnom stolíku mám dve knihy, z ktorých si pred spaním čítam. Je to Biblia a Hemingwayov Starec a more. Jedna je duchovný a druhá svetský skvost.“ 

V živote Štefana Bučka má Biblia tiež podstatný význam. „Máme doma tri Biblie, z toho jednu v českom preklade. Čítam si z nich a porovnávam interpretáciu. Pre svoju prácu o poézii som používal všetky tri preklady. Hlavne je to však zdroj prehlbovania mojich poznatkov o Bohu. Žasnem nad Božím dielom, ktoré ukazuje človeku zmysel jestvovania.“

Ján Gallovič hovorí, že je dôležité mať Bibliu na najviditeľnejšom mieste knižnice. „Je obrovský rozdiel počúvať a vnímať Božie slovo len v nedeľu či vo sviatok, alebo ho čítať každý Boží deň. Ak sa to podarí, neochvejne vás vedie, pomáha správne kráčať životom, duchovne napredovať, zdokonaľovať sa. Ponúka recept na zmysluplný, šťastný život.“

Kompletná zvuková nahrávka Biblie má vyše 112 hodín. Snímka: SSV

Prvý krok možno urobiť tak, že si prečítate aspoň refrén responzóriového žalmu na daný deň. Aj zajtra a pozajtra. „To bol môj most do sveta Biblie.“ Do života Michaely Čobejovej vstúpilo Sväté písmo, až keď mala štrnásť rokov a bola pripravená na krst a prvé sväté prijímanie.

„Som dieťa socializmu a Biblia nebola súčasťou našej domácnosti.“ Dnes v nej nachádza veľa životných právd. „Biblia nie je štít, ktorý človek nesie pred sebou, aby ukázal ostatným, že je lepší, duchovnejší ako ľudia, ktorí nie sú veriaci. Je radou i sprievodcom v ťažkých chvíľach, je obrazom človeka v jeho dobe. A nad tým všetkým je tajomstvo lásky a milosrdenstva, ktoré cítiť vo všetkých príbehoch.“

„Pre mňa je česť, že som mohla načítať niektoré state z Biblie,“ povedala Slávka Halčáková v rozhovore pre Rádio Lumen. „V tom období som zároveň mala veľa vnútorných tém a otázok a prinútilo ma to premýšľať nad vecami inak.“

Je podľa nej úžasné, že aj ľudia, ktorí majú v dnešnej uponáhľanej dobe málo času na čítanie, majú možnosť Bibliu si vypočuť. Pritom si počúvanie môžu rozdeliť, ako potrebujú.

Skladateľ Lukáš Borzík (vpravo) skomponoval pre audio Bibliu hudbu. Snímka: Erika Litváková

DVANÁSŤ AKORDOV

K audiobiblii skomponoval hudbu Lukáš Borzík. Rozdelená je do troch celkov – pre Starý zákon, Nový zákon a osobitne pre Pieseň piesní. „Keďže v Starom zákone sa píše o dvanástich kmeňoch Izraela a v Novom zákone sa spomína dvanásť apoštolov, rozhodol som sa pre dvanásť akordov ako základnú harmonickú tému,“ vysvetľuje.

Pieseň piesní charakterizuje samostatná téma, teda jedna skladba vo viacerých inštrumentáciách. „Jednotlivé orchestrálne podoby vyjadrujú hĺbku erotickej lásky, ktorú Šalamún predstavuje v Piesni piesní. Na túto lásku však nadväzuje úplne iná láska, ktorú má k nám nebeský Otec. Boh túži po každom z nás. Snažil som sa, aby sa v tomto hudobnom motíve prejavila aj naša túžba po Bohu.“