Aby sa navždy nevytratili Vianoce

So smútkom o tejto situácii hovorí aj libanonský biskup Jules Boutros, ktorý v novembri navštívil Slovensko: „Pápež František nám povedal, že toto môže byť posledná šanca pre Libanon. Tisíce našich mladých ľudí denne emigrujú z krajiny a kresťanská komunita sa vytráca.“

Libanon, niekdajšia perla Blízkeho východu, sa za posledné desaťročie dostal pre vysokú korupciu na hranicu existencie. Dnes je tu najvyššia inflácia na svete, miestna mena stratila medzi rokmi 2019 – 2021 až 82 percent svojej hodnoty.

Posledná kvapka bol výbuch v bejrútskom prístave v roku 2020, ktorý zničil až päťstotisíc domov, väčšinou kresťanských, pretože prístav sa nachádza v kresťanskej štvrti mesta.

KRESŤANSTVO SA VYTRÁCA

„Po tejto udalosti z mojich priateľov neostal v Bejrúte ani jeden,“ vysvetľuje biskup Boutros. Zachovanie kresťanskej viery v Libanone, vlasti svätého Šarbela, je však kľúčové pre celý región.

Je to jediná krajina, kde kresťanstvo ešte donedávna prekvitalo a zohráva tu dôležitú úlohu v sociálnej sfére, zdravotníctve, vo vzdelávaní, ale aj v diplomacii, kde je vzácnym mierotvorným prvkom medzi rôznymi náboženskými skupinami Blízkeho východu.

Aj preto biskup Boutros apeluje na mladých, aby z krajiny neodchádzali: „Máme úlohu spolupracovať s našimi moslimskými bratmi a sestrami, potrebujú nás, pretože aj oni sú v kríze viery. Majú problémy vo svojom náboženstve, snažia sa vymaniť z určitého náboženského fundamentalizmu a násilia v mene Boha.“

Podľa biskupa by sa preto mali kresťania s nimi „podeliť o poklad, ktorým je Biblia, evanjelium, Božie slovo, Ježiš Kristus. Máme poklad, ale nie je určený len pre nás. Musíme sa oň podeliť s našimi bratmi a  sestrami. Oni nás potrebujú a my ich tiež.“

Napriek zlej situácii prichýlil ani nie sedemmiliónový Libanon už takmer dva milióny utečencov zo susednej Sýrie.

Rodina Marlen a Yassera v Sýrii, ktorých podporuje nadácia ACN. Autor: Ismael Martinez Sanchez

BEZ LIEKOV A ELEKTRINY

Sýria sa po jedenástich rokoch od vypuknutia vojny, ktorá si vyžiadala státisíce obetí a zničila mnohé mestá, prepadá do čoraz hlbšej ekonomickej a sociálnej krízy.

Polovica z 23-miliónovej populácie musela opustiť svoje domovy. Rehoľníčky, ktoré pomáhajú chudobným, hovoria, že životné podmienky sú dnes ešte horšie ako počas vojny.

Vyše päť miliónov ľudí žije v susedných štátoch, asi sedem miliónov je vnútorne vysídlených, tretinu z toho tvoria deti. Deväťdesiat percent obyvateľov žije pod hranicou chudoby – bežná mesačná mzda tu je v prepočte okolo 30 eur.

Sýria trpí nedostatkom základných potravín a dodávky elektriny sú obmedzené na niekoľko hodín denne. Niekedy však prúd nefunguje aj tri dni.

Zdravotná starostlivosť je dostupná minimálne, sociálna podpora neexistuje. Život je veľmi ťažký a aj kresťanská menšina postupne krajinu opúšťa. Z desiatich percent kresťanskej populácie už ostali iba necelé dve percentá.

CIRKEV, KTORÁ SA DÁVA

V oboch krajinách je Cirkev nenahraditeľná v pastoračnej i humanitárnej pomoci. Nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi tu môže vďaka dobrodincom pomáhať rôznymi životnými potrebami od potravinových balíčkov a starostlivosti o seniorov až po chod škôl a nemocníc.

Zraniteľné sú aj deti, ktoré potrebujú zdravú výživu i oblečenie. Rehoľné a diecézne komunity ostávajú v nádeji slúžiť núdznym obyvateľom priamo v kolíske našej viery. ACN pozýva všetkých ľudí dobrej vôle pripojiť sa k pomoci kresťanom v Sýrii a Libanone – aby sa z domova apoštolov navždy nevytratili Vianoce.