Cesta zmierenia je dlhá a kľukatá

Potrestanie osôb uznaných po vojnovom konflikte za vinné je dôležité preto, aby sa ťažké zločiny neopakovali. Právny systém v mnohých krajinách zdevastovaných vojnou však často nespĺňa očakávania ľudí, ktorí ňou trpeli. Preto sú v období končiaceho konfliktu nevyhnutné zmierovacie procesy. 

Každý vojnový konflikt prináša so sebou narušenie vzťahov v postihnutých komunitách. Nedôvera, dezilúzia, podozrievavosť, trpkosť – to všetko sú pocity, s ktorými ľudia zápasia. Na obnovu komunít treba vynaložiť veľké úsilie a oživiť vzťahy - aj aby sa zabránilo opätovnému konfliktu.

Odpustenie je proces
Po prežitom utrpení však obete a páchatelia nemusia prejaviť ochotu postaviť sa zoči-voči pravde i sebe navzájom. Ukončenie konfliktu preto sprevádza veľké napätie a podozrievanie. Na uľahčenie stretnutia dotknutých strán je potrebné povzbudenie a tiež to, aby boli všetci vypočutí s úctou a mohli dať svoje krivdy najavo.

Zároveň musia byť všetci informovaní o tom, že sa proti vyneseným rozhodnutiam môžu odvolať. Tento prístup ponúka obetiam i páchateľom nádej na obnovenie dôstojnosti, majetku, súcitu a sociálnej súdržnosti. 

Pri procese zmierenia nie je možné automaticky očakávať kajúcne ospravedlnenie, po ktorom bude nasledovať odpustenie a milosrdenstvo. Ani sa to od účastníkov nevyžaduje, pretože by bolo kruté a nesprávne očakávať, že obeť, šokovaná a plná bolesti, páchateľovi ihneď odpustí.

Členov národa, ktorý sa zotavuje z konfliktu, treba naučiť nielen koexistovať, ale aj spolupracovať. Inak nie je možné dúfať v lepšiu budúcnosť.

Oprieť sa o kultúru 
Pre tradičnú africkú kultúru je charakteristické, že na podporu komunity sa určí symbolické miesto stretnutia. V Etiópii je napríklad kávový obrad, pri ktorom sa stretáva celá komunita, aby riešila dôležité témy. Obete by tak mali možnosť podeliť sa o svoj príbeh a zaznamenať ho pre svojich potomkov. 

Takýto prístup má aj terapeutické účinky. Navyše, ak je to možné, páchatelia sa môžu stretnúť s obeťami, aby sa im ospravedlnili a vypočuli si ich v rámci procesu uzdravovania, hoci nie v každom prípade dôjde k ospravedlneniu alebo prijatiu z druhej strany.

Šanca na uzdravenie
Napriek všetkému spomínanému by sa komunity postihnuté zločinmi mali stretnúť zoči-voči. Hlavným cieľom nie je vyhlásiť niektorú stranu za vinnú, ale skôr napraviť spôsobenú škodu. Priznať si nesprávne konanie si vyžaduje obrovskú pokoru. No bez takýchto postojov sa nedá pohnúť ďalej. 

Členov národa, ktorý sa zotavuje z konfliktu, treba naučiť nielen koexistovať, ale aj spolupracovať. Inak nie je možné dúfať v lepšiu budúcnosť. Ak by spoločnosť vylúčila niektorých jednotlivcov, vznikol by priestor na novú vzburu.

Tam, kde prevláda podozrievavosť a trpkosť, nemôže nastať rozvoj. Nedostatok sociálnych kontaktov vzbudzuje v mladých ľuďoch nepokoj a ako vieme, mladí dokážu pracovať za záujmy národa alebo proti nim.

Správny kľúč
Cesta k odpusteniu a zmiereniu je po každom konflikte dlhá a kľukatá, vyžaduje si veľa trpezlivosti. Netreba sa na nej ponáhľať, aby nevznikol pocit nespravodlivosti - mohol by vyústiť do erupcie ďalšej vlny násilia. 

Kľúčom celého uzdravujúceho procesu je preto umožniť komunitným lídrom zaviesť stabilné a dlhotrvajúce mechanizmy zmierenia s tým, že nie všetky obete budú pripravené podeliť sa o traumatizujúce skúsenosti krátko po konflikte. 

Nie je možné dosiahnuť stopercentnú spokojnosť obete, pretože každá prežíva traumu jedinečne, čo treba rešpektovať. Rovnako sa nedá zaručiť úplné uzdravenie. Vždy však treba dať šancu procesom, ktoré mu uvoľňujú priestor.
Poprosím nájsť ilustračnú snímku z Etiópie – ideálne kávový rituál. 

Autorka pôsobí na Právnickej univerzite Strathmore v Nairobi. Odborne sa venuje téme spravodlivosti a restoratívnej justície.