Lenka ma oslovila svojou akčnosťou

Trnavčanka Lenka Pandya (38) pracovala vyše dvanásť rokov v projektoch Trnavskej univerzity a Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety vo viacerých rozvojových krajinách, no stále v nej rezonovala potreba robiť ešte niečo viac. Dnes spolu s manželom Marshalom (54) napĺňa túto túžbu v občianskom združení Cesta domov.
Martina Grochálová 12.02.2019
Lenka ma oslovila svojou akčnosťou

Združenie Cesta domov má veľmi jasné pravidlá na výber školy, ktorej študentov podporuje. Jedným z kritérií je, že to nesmie byť štátna škola. Snímka: archív -LP-

„Rok som sa modlila a hľadala som, čo by to mohlo byť,“ začína svoje rozprávanie Lenka, vyštudovaná právnička a sociálna pracovníčka, ktorá sa napokon rozhodla, že založí občianske združenie Cesta domov.

V tom čase pripravovali jezuiti pobyt pre dobrovoľníkov Misia India 2011 a Lenka sa napriek prvotnému odmietnutiu a komplikáciám rozhodla, že sa k nim pridá. Vďaka tejto ceste sa spoznala s indickými jezuitmi a novozaložené občianske združenie mohlo začať s nimi spolupracovať.

Pravidlá podpory 
„Po dlhom uvažovaní, ako konkrétne má naše združenie pomáhať, sme dospeli k modelu adopcií študentov v Indii na diaľku. Začali sme v misii v Manvi, kde jezuiti prevádzkujú školu pre deti z najnižšej kasty, ktorých rodičia nemajú peniaze na to, aby im platili štúdium.

V Indii poskytujú kvalitné vzdelanie iba súkromné školy, tie sú však drahé. Keď sme začínali, najskôr sme sa veľa modlili – a za prvý mesiac sa nám bez toho, žeby niekto o nás vedel, podarilo nájsť podporovateľov pre 50 detí,“ hovorí Lenka a dodáva, že v súčasnosti týmto spôsobom podporujú vyše 450 študentov v šiestich projektoch, a okrem toho robia zbierky na rozličné menšie projekty.

Združenie Cesta domov má veľmi jasné pravidlá na výber školy, ktorej študentov podporuje. Jedným z kritérií je to, že to nesmie byť štátna škola.

„Vzdelávanie v štátnych školách v chudobnom indickom štáte Karnataka je, žiaľ, veľmi biedne. Deti ani po desiatich rokoch školskej dochádzky nevedia čítať a písať, napriek tomu nesmú prepadnúť a postupujú vždy do vyššieho ročníka. V roku 2002 tam bola 80-percentná negramotnosť,“ opisuje smutnú realitu Lenka.

Okrem toho tam podľa jej slov fungujú dohodnuté sobáše, sobáše detí či nevoľníctvo.

AKO POMÔCŤ 

Vzdelávanie detí v Indii môžete podporiť finančným príspevkom na číslo účtu:
SK12 8330 0000 0021 0053 1094.
Adresa majiteľa účtu:
Cesta domov, o. z., Starohájska 9, 917 01 Trnava.
Viac na www.cestadomov.sk.

Božie cesty 
Angažovanosť pre najchudobnejších z chudobných veľmi výrazne ovplyvnila aj Lenkin súkromný život. Práve v Indii sa spoznala so svojím manželom Marshalom, s ktorým sa dnes tešia zo 16-mesačnej dcéry Marie.

Marshal sa narodil ako hinduista a jeho otec patril k brahmanom, teda najvyššej kaste, no jeho mama bola katolíčka. „Čítal som mnoho duchovných kníh, predovšetkým hinduistických, ale aj Korán.

Skúmal som všetky náboženstvá. Až v Biblii som však našiel takú duchovnú hĺbku ako nikde inde. Bol som síce ako dieťa pokrstený, ale až keď som mal 22 alebo 23 rokov, skutočne som sa obrátil,“ hovorí o svojej ceste ku kresťanskej viere Marshal a pridáva aj príbeh, ako sa zoznámil s Lenkou.

„Raz mi niekto neznámy zavolal, aby som išiel do Potty, čo je najväčšie duchovné centrum na svete. Prichádzajú tam tisícky ľudí na duchovné cvičenia a tiež sa tam konajú biblické kurzy. Nerozumel som tomu telefonátu, ale rozhodol som sa ísť na jeden z biblických kurzov – a práve na ňom bola aj Lenka,“ opisuje nevyspytateľné Božie cesty Marshal.

V čase, keď spoznal Lenku, sa Marshal naplno venoval duchovným aktivitám vo svojej farnosti v Bombaji – viedol birmovancov a katechézy, zúčastňoval sa na charizmatických modlitebných stretnutiach.

„Bola to veľmi živá a aktívna farnosť, robili sme veľa užitočných vecí, ale stále mi tam niečo chýbalo. Absentoval aspekt akcie. Lenka naproti tomu robila konkrétne veci a ja som videl ovocie jej práce – študentov, ktorí vďaka jej úsiliu práve končili štúdium.

Jedno z podporovaných dievčat začalo vlani pracovať pre IBM. Je to veľmi ostýchavé dievča z najnižšej kasty. Títo ľudia majú problém komunikovať, nedokážu rozprávať na verejnosti alebo sa vám pozrieť do očí. Vďaka štúdiu sa jej podarilo prekonať túto mentalitu,“ prezrádza Marshal.

Životné rozhodnutie 
Stret dvoch odlišných kultúr, ale aj mnohé ďalšie okolnosti vyvolali v Lenke a Marshalovi mnohé otázniky. „Dlho sme hľadali, čo je Božím plánom pre nás, modlili sme sa a postili. Nie je ľahké zahojiť staré zranenia,“ hovorí Lenka. „Sviatosťou manželstva sme boli obdarení v roku 2016, mala som už 35 rokov,“ dopĺňa úprimne.

Dnes žije Lenka so svojou rodinou v Trnave. „Vrátili sme sa kvôli dcére, lebo na Slovensku je to bezpečnejšie. Za posledné  mesiace pobytu v Indii sme sa snažili veci nastaviť tak, aby dobre fungovali aj bez nás,“ vysvetľuje Lenka, ktorá v súčasnosti pracuje na plný úväzok v združení Cesta domov.

Hoci Marshal, ktorý pracoval v IT sektore, pochádza z dobrých pomerov, Lenkinu prácu zo všetkých síl podporuje.

„Ležia mi na srdci predovšetkým deti ulice. Mestá v Indii sú veľmi bohaté, ale dediny veľmi chudobné. Ľudia prichádzajú z vidieka do mesta za vidinou lepšieho života, no potom zostanú bez práce a obživy, pričom na dedine by mali aspoň jedlo.“

Okrem priamej podpory vzdelávania robia v Ceste domov aj mnohé osvetové aktivity. „Vďaka dobrovoľníkom chodíme na festivaly Lumen, Verím Pane a Pohoda či organizujeme misijný bazár,“ vymenúva Lenka.

Do každej novej aktivity sa púšťa s ľahkosťou, ale aj presvedčením, že sú správne, pretože sa za ne najskôr modlí, a potom ich starostlivo pripravuje.