Na srdci mu najviac ležala Afrika

„V  dome Pápežských misijných diel v Bratislave máme od kardinála Tomka asi dvesto predmetov zo všetkých kútov sveta, ktoré dostal ako dar. Väčšinu s osobným venovaním,“ hovorí Ivan Kňaze, národný riaditeľ Pápežských misijných diel (PMD).

Táto najväčšia misijná a charitatívna organizácia na svete spadá pod Kongregáciu pre evanjelizáciu národov, ktorú kardinál Tomko viedol. „Na územiach, ktoré sú v  jurisdikcii kongregácie, je kardinál Tomko ešte aj dnes veľkým pojmom,“ vysvetľuje Viktor Jakubov, predchádzajúci riaditeľ PMD.

„Ako prvý prefekt začal často cestovať po misijných krajinách po celom svete, čo predtým nebývalo zvykom. Zrejme ho inšpiroval aj osobný príklad pápeža Jána Pavla II., ktorý ho do tejto dôležitej funkcie vymenoval. Kardinál Tomko bol na to skvele jazykovo vybavený. Hovoril plynule po anglicky, francúzsky, nemecky, taliansky a čiastočne španielsky.“

Prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov sa stal Jozef Tomko v roku 1985 po tom, čo ho Ján Pavol II. vymenoval za kardinála. Jej úlohou je ohlasovanie viery v celom svete a koordinácia misijných projektov v jednotlivých diecézach.

„Kardinál mi rád rozprával o misiách a o svojom pôsobení v misijnej kongregácii. Bolo vidno, že mal toto poslanie rád,“ spomína si Viktor Jakubov.

„Za šestnásť rokov v úrade prefekta zriadil okolo tristo nových arcidiecéz, diecéz a iných menších cirkevných jednotiek, založil mnoho veľkých i malých kňazských seminárov, nemocníc a škôl rôznych typov.“

V ÚRADE I NA CESTÁCH

Kardinál Tomko navštívil krajiny na všetkých kontinentoch. Svoje zážitky z ciest opísal v knihách Na misijných cestách I, II, ktoré vyšli v rokoch 1991 a 2003 v Spolku svätého Vojtecha. Z programu jeho ciest i viacerých svedectiev je zrejmé, že africké krajiny mu boli osobitne blízke.

„Po omši mi jeden starejší predniesol prosbu. Pred poldruha rokom im zomrel misionár – bol to americký diecézny kňaz, ktorý tam prišiel akoby na skúšku a zostal na celý život,“ priblížil kardinál jeden zo svojich zážitkov z  Tanzánie v roku 1986.

„Títo ľudia ma teraz úpenlivo prosili, aby som im poslal misionára. Bolo mi všelijako, lebo takých prípadov bolo veľa a, veru, nevedel som, či budem môcť ich prosbu splniť. Myslel som na naše Slovensko... Keby boli iné časy, Slovensko by istotne poslalo veľa misionárov.“

„Na cestách po krajinách západnej Afriky som v úlohe riaditeľa Pápežských misijných diel stretol veľa diecéznych biskupov, rektorov kňazských seminárov, ako aj diecéznych kňazov, ktorí kardinála osobne poznali a hovorili o ňom s veľkou úctou,“ pokračuje Viktor Jakubov.

„Vraveli, ako bolo na ňom vidieť, že má rád Cirkev v Afrike a Afričanov. A oni mali radi jeho ako otca, ktorý na nich myslí a stará sa o nich ako o svoje deti.“

Jedna z najdlhších a najťažších misijných ciest, na ktorej slovenský kardinál sprevádzal Jána Pavla II., viedla v roku 1986 do Ázie, Oceánie, Austrálie a na Seychelské ostrovy. Trvala 16 dní, bola spojená s únavným cestovaním a časovými posunmi.

Po pár dňoch boli členovia výpravy veľmi unavení a kardinál Tomko v knihe Na životných cestách (SSV, 2008) opisuje, ako situáciu komentoval kardinál Agostino Casaroli: „S Jánom Pavlom II. máme výbornú deľbu práce. On sa namáha a my sme unavení.“

Počas ciest sa kardinál Tomko stretol aj so slovenskými misionármi, ktorí odišli zo Slovenska ešte pred nástupom totality. Patrili medzi nich napríklad saleziáni Ľudovít Suchán, Štefan Foltín a Jozef Figura pôsobiaci v Japonsku či uršulínka Stanislava Bošnáková v Thajsku.

NEÚNAVNÝ, NO POKOJNÝ

Z úradu prefekta odišiel kardinál Jozef Tomko v roku 2001, keď mal 77 rokov, no jeho záujem o misijnú prácu neutíchol. Do viacerých krajín cestoval ako predseda Medzinárodného výboru pre svetové eucharistické kongresy.

Viktor Jakubov má viaceré milé spomienky na cestu do Moskvy v roku 2011, keď Jozefa Tomka sprevádzal ako osobitného legáta pápeža Benedikta XVI. na slávnosť 100. výročia posviacky katolíckeho katedrálneho Chrámu Nepoškvrneného počatia Panny Márie.

„Keď sme sa vrátili do Ríma, všimol si, že sa mu niekto z pracovníkov letiska v Moskve pokúšal vylomiť zámok na kufri. Zrejme mal málo času, tak iba poškodil zámok. Kardinál sa iba pousmial a pokojne poznamenal: ,Tento kufor pochodil po celej Afrike a nikdy sa nič nestalo. Musím uznať, že keď sa ho nepodarilo vylomiť ani Rusom, bola to dobrá kúpa.‘ Nepamätám sa, žeby som v živote stretol takého pokojného človeka, ako bol kardinál Tomko.“

O poslednú spomienku na kardinála sa delí Ivan Kňaze: „Naposledy mi zavolal v marci 2022 večer po deviatej a jednoducho sa ma opýtal, čo robím a či som sa už modlil. Ostal som aj trochu zaskočený, ale bol som rád, že preukázal starostlivosť.“ Kardinálova misijná stopa zostala na Slovensku i v mnohých kútoch sveta.