Nádej pre stratenú generáciu v Sýrii

Keď pred dvomi rokmi padol Assadov režim, v obyvateľoch Sýrie zažiarila nádej. No nestal sa nijaký zázrak, situácia v krajine je stále zložitá.

„Svet na nás celkom nezabudol, ale neprestajne žijeme v určitom druhu vojny. Niektoré časti Sýrie sú už pokojnejšie, no iné ešte nie,“ opisuje aktuálny stav salezián Edwar Gobran.

Vláda podľa neho zatiaľ nie je schopná spravovať celú krajinu. „Povedal by som, že žijeme v sivej situácii. Nič nie je biele ani čierne. Objavujú sa aj pozitívne znamenia, ale problémy sú stále veľké. Mnohí zamestnanci štátu, napríklad učitelia, nedostávajú pravidelne plat. Napriek tomu pokračujú v  práci a dúfajú, že sa situácia zlepší.“

EXODUS Z KRAJINY

Veľkým problémom je, že elektrina sa stáva nedostatkovým artiklom. Kedysi šiel prúd dve hodiny denne, neskôr päť, teraz je jeho prísun opäť veľmi obmedzený. „Ľudia si kedysi aspoň nabili batérie, aby mali doma svetlo. Dnes je elektrina niekde dostupná, ale je veľmi drahá a mnohí si ju nemôžu dovoliť.“

V obchodoch sa síce objavilo viac tovaru než počas Assadovej vlády, ale obyvatelia si ho nemôžu kúpiť, lebo nemajú peniaze.

„Viacerí uvažujú o odchode z krajiny. Vidím, že mnohí mladí ľudia v našich saleziánskych centrách sú veľmi schopní a inteligentní. Napríklad študenti medicíny sa už od prvého ročníka učia po nemecky, aby po skončení štúdia mohli odísť do Nemecka alebo Maďarska.“