Svätec, ktorý vymodlil dážď

Kresťanstvo údajne priniesol na Srí Lanku apoštol Tomáš v prvom storočí. Jestvujú doklady o tom, že v prvých storočiach nášho letopočtu sa na pobreží naozaj usádzali malé skupiny kresťanov. Ďalšia vlna evanjelizácie neveľkého ostrova v tvare slzy nastala až v 17. storočí vďaka indickému kňazovi Jozefovi Vazovi.

RUŽENEC AKO ZNAMENIE

Narodil sa v dedinke Benaulime 21. apríla 1651 v kresťanskej rodine. Po štúdiu filozofie a teológie bol v roku 1676 vysvätený za kňaza, no v jeho srdci dozrievala túžba po vstupe do rehoľného inštitútu.

Na vrchu Monte Boa Vista našiel troch indických kňazov, ktorí spoločne žili pri Kostole Svätého kríža zázrakov, a požiadal ich o prijatie medzi nich. Napokon si ho zvolili za predstaveného, a tak sa stal zakladateľom komunity, ktorej dal jasný duchovný ráz i právnu formu Kongregácie sv. Filipa Neriho.

Ešte skôr ako pápež Klement XI. potvrdil založenie oratória a schválil jeho činnosť, odišiel Jozef Vaz na Cejlón, ako sa krajina nazývala do roku 1972. Na ostrov sa vydal v spoločnosti chlapca João, ktorý ho so synovskou láskou sprevádzal až do konca.

Vylodiť sa mu podarilo až po niekoľkých mesiacoch márnych pokusov. Napriek strachu z odhalenia začal na pobreží vyhľadávať katolíkov. Väčšina z nich pod ťarchou prenasledovania prebrala navonok spôsoby kalvínov a nemala odvahu prejaviť sa.

Otec Vaz si zavesil na krk ruženec a začal klopať od dverí k dverám, prosiac o almužnu. Popri budhistoch a hinduistoch konečne spozoroval, že si predsa len niekto na ňom so záujmom všimol tento znak katolíckej nábožnosti. Začal u istej rodiny, a keď sa presvedčil o jej vernosti, odhalil jej svoju totožnosť.

To bol začiatok reevanjelizácie ostrova v dedine Jaffna, ktorá trvala dva roky. Jeho tajná služba spočívala v tom, že s veriacimi slávil v noci svätú omšu, viedol osobné duchovné rozhovory a spovedal tých, ktorí sa naňho obracali.

ZÁZRAČNÝ DÁŽĎ

Rozkvet katolíckej komunity pritiahol pozornosť Holanďanov, ale zároveň rozpútal hnev guvernéra a nemálo katolíkov sa stalo mučeníkmi. Otca Vaza zachránili samotní veriaci, ktorí ho primäli k tomu, aby utiekol do posvätného budhistického mesta Kandy.

Kráľ ho najprv uväznil, ale keď sa dozvedel o svätosti jeho života, stal sa jeho priateľom. Otcovi Vazovi umožnil, aby v kráľovstve ohlasoval a šíril vieru. A Jozef neotáľal. Celé územie prešiel pešo a všade obnovoval prítomnosť Cirkvi.

Kráľov postoj k misionárovi sa zmenil najmä po búrlivej udalosti počas obdobia dlhého sucha. Domáce pohanské zmierne obety boli neúčinné, a tak panovník požiadal otca Jozefa o modlitbu za dar dažďa.

Ten dal na hlavnom námestí pred kráľovským palácom postaviť oltár, položil naň kríž a začal sa na kolenách horlivo modliť. Skôr než skončil, prišiel hojný dážď – odvtedy mu dal panovník úplnú slobodu.

PRVÝ SVÄTÝ

Kresťania tvoria dnes na Srí Lanke iba okolo sedem percent populácie, no napriek prevahe budhizmu, hinduizmu a islamu sa tešia mimoriadnej úcte. V duchu príkladu svojho prvého svätca spočíva ich činnosť nielen v ohlasovaní evanjelia, ale aj v charitatívnej práci.

Neúnavná misijná činnosť vyčerpala Jozefa Vaza natoľko, že 16. januára 1711 vo veku 59 rokov v povesti svätosti zomrel. Pápež Ján Pavol II. ho v roku 1995 vyhlásil za blahoslaveného a pápež František v roku 2015 počas apoštolskej cesty na Srí Lanke za svätého.

Vo svojom príhovore ocenil predovšetkým tri vlastnosti tohto misionára. V prvom rade bol vzorným kňazom, ktorý neváhal ísť na periférie a trpezlivo ohlasovať evanjelium.

„Aj svätý Jozef Vaz žil v období rýchlej a hlbokej transformácie. Katolíci tvorili menšinu a často boli vnútorne rozdelení. Zvonku zažívali neraz nepriateľstvo či dokonca prenasledovanie. A predsa, keďže bol neustále zjednotený s ukrižovaným Pánom v modlitbe, mohol sa stať pre všetkých ľudí živou ikonou Božieho milosrdenstva a zmierujúcej lásky,“ povedal pápež František 14. januára 2015 v Kolombe.

Upozornil pritom, že Jozefovi Vazovi sa darilo prekonávať aj náboženské rozdiely, a to zakladaním škôl, kliník a nemocníc, v ktorých sa nerozlišovala rasa, náboženské presvedčenie či postavenie.

Napokon vyzdvihol srílanského svätca aj ako horlivého misionára, ktorý „zanechal svoj domov, rodinu, pohodlie známeho prostredia a odpovedal na výzvu ísť vpred a hovoriť o Kristovi všade, kam ho viedli. Svätý Jozef vedel ponúkať pravdu a krásu evanjelia v multináboženskom kontexte s úctou, obetavosťou, vytrvalosťou a pokorou“.