V Bronxe rozkvitli františkánske kvety

Krásne príbehy o živote a zázrakoch sv. Františka a jeho druhov sú zachytené v knihe Kvietky sv. Františka. Vznikla v 14. storočí, nebola však dopísaná. Jej ďalšie stránky píšu synovia sv. Františka v skrytosti po celom svete dodnes.

Francúzskeho novinára Luca Adriana (1957) to inšpirovalo, aby zachytil hŕstku príbehov o fraternite františkánov žijúcich v Bronxe, a svoju knihu nazval Kvety v pekle. Kvietky z Bronxu.

Fraternita františkánskych frátrov obnovy vznikla v roku 1987, keď sa osem kapucínov rozhodlo odísť zo svojej komunity a žiť radikálnejšie život podľa evanjelia a podľa pôvodného zámeru sv. Františka.

Táto situácia sa napokon v dejinách františkánskej rehole udiala mnoho ráz. V súčasnosti tvorí ich komunitu šesťdesiat bratov v šiestich kláštoroch v New Yorku, z toho tri sú v Bronxe.

Pod pozlátkou ľudské utrpenie
Hoci sa situácia odvtedy, čo Luc Adrian napísal v 90. rokoch minulého storočia knihu o newyorských františkánoch, v mnohých oblastiach zmenila, predsa vypovedá o poslaní nasledovníkov sv. Františka v dnešnom svete i o tom, že aj uprostred vysvietených trblietavých miest sa ukrýva mnoho ľudského utrpenia.

Autor to sám potvrdzuje pri opise situácie radovej výstavby na 156. ulici: „V týchto štvorhranných stavbách, nalepených jedna na druhú ako kubistické štvorlístky, sa koncentruje viac biedy a násilia na štvorcový meter ako vo favelách v Riu alebo na predmestí Moskvy.“

Jedným z newyorských paradoxov je budova Organizácie Spojených národov. „Pri päte tohto skleného obra, kde sa snažia funkcionári udržať mier vo svete, prežívajú žobráci. Nemajú meno.

Sú zabudnutí – väčšinou ilegáli – odmietajú útulky alebo sa do nijakého nedostali,“ píše Luc Adrian. Františkáni medzi týchto ľudí večer prichádzajú, rozdávajú im adresy útulkov a potravinových bánk.

Častým osudom obyvateľov Bronxu sa stávajú drogy. To je aj príbeh Luisa, ktorému zomrel otec, keď mal sedem rokov, a matka zostala sama so šiestimi deťmi. Luis jej chcel pomôcť, preto začal predávať drogy a sám im podľahol.

Bol odsúdený na tri mesiace väzenia a rozhodol sa pre liečbu bez upokojujúcich liekov. Keď odišiel z väzenia, prišiel za bratmi františkánmi s prosbou, aby ho neopustili a dali mu poslednú šancu.

Bratia ho zobrali na stretnutie mládeže, kde prežil hlboké obrátenie a radikálne zmenil svoj život. Drogoví díleri ho však našli a zabili. Pre brata Stana, ktorý chlapca sprevádzal, bolo ťažké prijať takúto nespravodlivosť.

„Vnútri viem, že Luis svojim vrahom odpustil. Luis prežil Kristov kríž. Na kríži, tam sa všetko odohráva,“ hovorí chvejúcim sa hlasom.

V Bronxe je veselšie
Nie všetky epizódy z Bronxu majú smutný koniec. Františkáni žijú svoju vieru s radosťou a v ich živote neabsentujú ani dojímavé či veselé príhody. „Keď ideme metrom, povieme ,dobrý deň‘ priemerne stokrát.

Bronx je tvrdý, ale priateľský. Ľudia si tu zachovali veľkú úctu k náboženstvu, i keď ho často ochucujú vlastnou omáčkou. Boh je súčasťou ich života. Ich chudoba nie je hmotná, uznávajú vyššiu moc, ktorej sa klaňajú, lebo sa boja. Radšej žijem tu ako v Manhattane, je to tu veselšie,“ pokračuje brat Stan.

Jeden z vtipných príbehov, aké môže priniesť iba sám život, sa udial na Deň vďakyvzdania, keď sa v amerických domácnostiach tradične servíruje moriak. V jeden rok zostalo bratom po slávnostnej večeri mnoho jedla a premýšľali, čo s ním urobiť.

V tej chvíli zazvonila pri dverách výstredne nalíčená žena s hlbokým výstrihom a pýtala sa, či nemajú niečo na oslavu Dňa vďakyvzdania. Bratia sa potešili, že jedlo nevyjde navnivoč, a hoci sa žena zdráhala, ponúkli sa, že jej všetko pomôžu odniesť.

Zdalo sa im zvláštne, keď kráčali po schodoch záhadnej budovy so spletitými schodišťami, a až po dobrej chvíli zistili, že sa nachádzajú vo verejnom dome. „Položili sme škatuľu s niekoľkými priateľskými slovami na chodbe a čo najdiskrétnejšie sme sa so zadržiavaným smiechom vytratili,“ spomína brat Bernard.

Newyorskí františkáni sú ľudia z mäsa a kostí. Ich život je plný aktivít a praktickej pomoci, no neodmysliteľnou súčasťou ich každodenného života je modlitba. Modlia sa štyri hodiny denne.

„Bez modlitby skĺzne váš život k aktivizmu. Vaše záležitosti budú fungovať výborne, to áno, ale už nebudete skutočne plodní. Démon nezvádza iba na to, aby sme robili zlé veci, ale aj príliš veľa dobrých,“ tvrdí brat Andrew.

Francúzsky novinár spísal vo svojej útlej knihe prosté svedectvá a priblížil tak neznámu tvár Bronxu, ale aj napĺňania odkazu sv. Františka v súčasnom svete. „V Bronxe žije Kristus. Stretával som ho v dňoch, keď som zdieľal život týchto apoštolov, ktorí ,hlásajú evanjelium chudobným‘,“ hovorí Luc Adrian.