Zablatenou cestou za Ježišom v maringotke

V Lomničke žije viac než 3,5-tisíc Rómov. Rozbité cesty, potok plný odpadkov a vraky áut pri múroch upútajú na prvý pohľad, no odvíjajú sa tu príbehy plné hudby, radosti, ale aj žiaľu a starostí. V polovici dediny stojí veľká budova komunitného centra.

Vrchné poschodie patrí rehoľnej komunite Školských sestier sv. Františka, ktoré svoje povolanie žijú uprostred rómskej dediny. Zaspávajú pri brechote psov a zobúdzajú sa za zvukov hudby z neďalekého dvora.

Na ulici ich zdravia po mene a cez svätú omšu ich zafúľanými dlaňami objímajú rozžiarené deti. Kongregácia sestier začala svoju misiu v Lomničke pred sedemnástimi rokmi.

Na začiatku bývali v malom byte v Podolínci a do Lomničky dochádzali každý deň. Neskôr odkúpili dom priamo v dedine a postupne z neho vybudovali komunitné centrum s dvorom, multifunkčným ihriskom a veľkou miestnosťou na pastoračné aktivity.

ŠŤASTNÁ KRSTNÁ MAMA

V súčasnosti pôsobia v obci Lomnička tri rehoľné sestry. Sestra Jacoba Kubíková (51) bola jedna z prvých, čo pred rokmi zareagovala na výzvu provinciálnej predstavenej. Stála aj pri budovaní centra a mnohé osobité prvky, ktoré toto miesto nesie, sú tu najmä vďaka nej.

Pozná mnoho zabudnutých príbehov, vzťahy v rodinách, mená mladých mamičiek a ich detí, z ktorých nejedno sprevádza ako krstná mama. Vďaka nej komunitné centrum funguje tak, ako má. Vedie nevyhnutnú dokumentáciu, zabezpečuje finančné zdroje a dohliada na realizáciu plánov.

Pomedzi to ošetruje poranenia, pomáha členom komunity a je v spojení s dobrovoľníkmi či spolupracovníkmi centra. Sestra Jacoba žije svoju dlhoročnú misiu s radosťou: „Cítim to ako svoje povolanie a poslanie. Je mi tu dobre a som šťastná.“

NEVIDITEĽNÉ MALIČKOSTI

Predstavená rehoľného domu je sestra Magdaléna Sumilasová (66). Spravuje chod domácnosti a stará sa o to, aby sestrám nič nechýbalo. Zaisťuje prevádzku obytných priestorov, dohliada na nákupy a výborne varí.

Sestra Magdaléna v spolupráci s potravinovou bankou zabezpečuje pomoc pre rodiny v núdzi, zaúča posily z komunity v novej práčovni, stará sa o kvetinovú výzdobu v kostole a trénuje s deťmi čítanie prosieb na svätú omšu.

Popri svojich povinnostiach prináša dobro aj cez neviditeľné maličkosti. Či už ide o  jabĺčko vtisnuté do malej rúčky, upletený ruženec alebo ochotne zašité nohavice. „Keď som sa dozvedela, že ma pošlú k Rómom, modlila som sa o lásku k nim. A Pán Boh mi ju dal. Teraz som tu a som spokojná.“

Sestra Jacoba s krstnou dcérkou Rebekou. Snímka: Ľudmila Kováčová

DOSTÁVA VIAC, NEŽ DÁVA

Najmladšia v Lomničke je sestra Tamara Talapková (49). Pracuje v škole ako katechétka a deti sa na čas s ňou veľmi tešia. Hodiny vedie kreatívne, obohacuje ich piesňami, hrou, zaujímavými pomôckami a tvorivým zapájaním detí.

Mimo školy vedie sestra Tamara dve chlapčenské gitarové kapely, ktoré sa striedajú pri hre na svätých omšiach, detský zbor, modlitby matiek a každú druhú nedeľu venuje čas dvom skupinám detí, ktoré sú súčasťou Misijného diela detí.

O misii v Lomničke hovorí: „Vnímam, že od detí dostávam viac, než im dávam ja sama. Cítim medzi nimi veľké prijatie. Aj keď samy nič nemajú, lásku odovzdávajú plným priehrštím.“

CEZ OTVORENÉ OKNO

Služba v Lomničke nie je jednoduchá. Sestry sa často vzdávajú osobného času aj počas víkendu a odpovedajú na volanie, ktoré znie z ulice. Cez otvorené okno putuje do rómskych dlaní chlieb, plienky alebo sieťka plná pomarančov.

Okno sa zavrie a volanie sa ozve znovu. A potom opäť. Čas tu neexistuje a deň sa nekončí ani polnocou. O poschodie vyššie sa za mosadzným krížom ukrýva najväčší poklad. Práve tu v rehoľnej kaplnke sestry čerpajú sily do ďalšej služby. Zajtrajšok prinesie niečo nové.

Dieťa bez topánok, roztrhanú bundu na zašitie, hladné oči z maringotky alebo pohryznutie psom. Každý deň sa hľadanie Ježiša uprostred ulíc začína nanovo.

Tri rehoľné sestry prinášajú svetlo medzi zablatené chodníky, tehlové múry a ležiace psy. Zdanlivo neviditeľná práca však mení srdcia tých, ktorí tak veľmi potrebujú počuť o Božej láske.