Zomrieť za Krista znamená žiť večne

Teodor Romža sa narodil 14. apríla 1911 v obci Velykyj Byčkiv (dnes Ukrajina) ako deviate dieťa. Vyrastal v materiálne chudobných pomeroch, no bohatých na prežívanie viery.

Po základnej škole študoval na štátnom gymnáziu v Chuste a po maturite ho mukačevský biskup ordinár Peter Gebej poslal ako nadaného študenta štipendistu na filozofické a teologické štúdiá do Ríma na Pápežskú Gregorovu univerzitu.

NAJMLADŠÍ BISKUP CIRKVI

V Ríme od roku 1930 býval v kolégiu Germanicum-Hungaricum so seminaristami z rôznych krajín. Po štyroch rokoch sa presťahoval do ruského kolégia (Russicum), kde sa zdokonalil vo východnom obrade a ruštine. Jedným z dôvodov presťahovania bola jeho osobná túžba pôsobiť ako misionár v Rusku.

Za kňaza ho 24. decembra 1936 vysvätil biskup Alexander Evreinov. Po návrate do vlasti a po absolvovaní povinnej vojenskej služby pôsobil ako kňaz vo farnosti Berezovo a Nižná Bystrá v Chustskom okrese.

V roku 1938 ho už nový mukačevský biskup Alexander Stojka vymenoval za špirituála a profesora filozofie v kňazskom seminári v Užhorode. Za biskupa bol vysvätený 24. septembra 1944 v užhorodskej katedrále. Mal iba tridsaťtri rokov a stal sa najmladším biskupom Katolíckej cirkvi.

Na pastoračných cestách po svojej eparchii posilňoval kňazov i veriacich, aby ostali jednotní a verní Svätej stolici. Sám vysvätil 32 kňazov, väčšina z nich sa dočkala legalizácie Mukačevskej eparchie.

Po násilnom pripojení Podkarpatskej Rusi k Sovietskemu zväzu 29. júna 1945 aktívne vzdoroval stalinskému režimu, všemožne podporoval veriacich a odmietal prechod na pravoslávie.

ZÁKERNÉ PRAKTIKY

V marci 1946 bola na Ľvovskom sneme, zorganizovanom príslušníkmi sovietskeho ministerstva vnútra známeho pod skratkou NKVD, administratívne zlikvidovaná Ukrajinská gréckokatolícka cirkev a veriaci i duchovenstvo boli násilne prevedení na moskovské pravoslávie.

Pre totalitný a protináboženský režim sa stal mukačevský biskup nežiaducim. Keď ani systematické zastrašovanie a vyhrážky verného biskupa nezlomili, režim sa rozhodol spáchať na neho atentát, ktorý mal navonok vyzerať ako dopravná nehoda. Operáciu na zneškodnenie biskupa osobne riadil Nikita Chruščov na priamy Stalinov príkaz.

SMRTIACA INJEKCIA

Keď sa Teodor Romža 27. októbra 1947 vracal z posviacky obnoveného chrámu v obci Lavky, do jeho koča úmyselne narazilo vojenské nákladné auto. Zranenia členov posádky boli vážne, nie však smrteľné, a tak ich najatí vrahovia začali mlátiť železnými tyčami.

Prestali, až keď okolo prechádzala poštová dodávka a dopravila ťažko raneného biskupa i troch spolucestujúcich do nemocnice. Z atentátu sa zotavoval v mestskej nemocnici v Mukačeve.

Napriek úpornej snahe zachrániť jeho zdravie a život, podľa plánu represívnej štátnej bezpečnosti NKVD bola do nemocnice najatá agentka, vydávajúca sa za zdravotnú sestru. Podaním smrtiacej injekcie spôsobila, že biskup Teodor na následky otravy náhle zomrel 1. novembra 1947 vo veku 36 rokov.

SVEDECTVO ŽIVOTA

Po pohrebe boli jeho ostatky uložené v katedrálnej krypte. Za vlády komunistov, keď bola katedrála odobratá Gréckokatolíckej cirkvi, boli ostatky viacerých biskupov zneuctené a rozhádzané.

Až po páde totality boli vladykove ostatky dané na expertízu do Budapešti, kde sa potvrdilo, že patria biskupovi Teodorovi a že smrť nastala v dôsledku otravy.

Ostatky potom 28.  júna 2003 slávnostne preniesli cez mestá Máriapócs a Sobrance do Užhorodu, kde ich uložili v katedrálnom Chráme Povýšenia Svätého kríža. Odvtedy sa pri nich vystriedalo mnoho veriacich, ktorí rozvíjajú jeho odkaz vernosti Katolíckej cirkvi a vlastnému obradu.

Z rozhodnutia Dikastéria pre východné cirkvi je posledný októbrový deň v liturgickom kalendári Gréckokatolíckej cirkvi zasvätený úcte blaženého hieromučeníka Teodora, mukačevského biskupa. Zasvätených mu je viacero nových chrámov Mukačevskej eparchie a je po ňom pomenovaný aj eparchiálny kňazský seminár.